Pružný pracovný čas predstavuje jednu z možností zabezpečenia organizácie práce. Taktiež ide o možnú harmonizáciu pracovných úloh a osobného života zamestnanca, podľa jeho úvahy. Významným je pritom voliteľný pracovný čas, ktorý je obligatórnou súčasťou pružného pracovného času podľa právnej úpravy. Pružný pracovný čas pritom môže mať podobu buď rovnomerného, alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, závisí to od jeho organizácie. Taktiež si jednotliví zamestnávatelia môžu ustanoviť podrobnosti týkajúce sa pružného pracovného času aj vo svojom vnútornom normatívnom predpise.
- Vzor
Pružný pracovný čas ako druh pracovného času
Pružný pracovný čas je kategóriou pracovného času vo všeobecnosti, a preto musí spĺňať všetky špecifické znaky, ktoré § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) na pracovný čas kladie. Podľa uvedeného ustanovenia je potrebné pod pracovným časom rozumieť časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva pre neho závislú prácu v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou v rámci pracovného pomeru. Pod pracovným časom sa rozumie aj časový úsek, v rámci ktorého sa vykonáva nadčasová práca, musia byť však splnené podmienky pre uplatnenie nadčasovej práce. Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce musí ísť o prácu, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Pružný pracovný čas je podľa § 88 ods. 1 Zákonníka práce buď rovnomerným, alebo nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, teda musí spĺňať kritériá nielen pre pracovný čas, ale aj pre rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.
Pre rovnomerný pracovný čas podľa § 86 Zákonníka práce platí, že o jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ, musí však predtým dôjsť k prerokovaniu jeho zavedenia so zástupcami zamestnancov, pokiaľ sú u zamestnávateľa ustanovení. Podľa Zákonníka práce preto postačuje na zavedenie rovnomerného rozvrhnutia pracovného času len prerokovanie jeho zavedenia so zástupcami zamestnancov.
Pre rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas platia špecifické kritériá, ktoré ustanovuje § 86 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, podľa ktorých pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri rovnomernom pracovnom čase je výkon práce rovnomerne rozvrhnutý v zásade na päť dní v pracovnom týždni. Pokiaľ je teda pružný pracovný čas rovnomerne rozvrhnutý, tak sa vykonáva závislá práca spravidla od pondelka do piatku.
Pokiaľ rozvrhnutie pracovného času u zamestnávateľa nespĺňa uvedené kritériá, tak ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ktoré však môže byť podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce zavedené zamestnávateľom len v prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú zavedenie rovnomerného ro