Skončenie pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na trvanie celého pracovného pomeru. Taktiež znamená ukončenie výkonu závislej práce, a teda aj odmeňovania, čím zamestnanec stráca zdroj svojej obživy. Preto pracovné právo rozlišuje prípady, keď bol so zamestnancom skončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa, prípadne dohodou v určitých prípadoch, a vtedy takémuto zamestnancovi obligatórne prináleží aj odstupné. Pokiaľ však zamestnanec prišiel o prácu v dôsledku svojho zavineného protiprávneho konania, napríklad keď zavinene porušil pracovnú disciplínu, vtedy mu nevzniká právny nárok na poskytnutie odstupného. Pritom ale zamestnávateľ sám môže rozhodnúť, že z vlastnej vôle poskytne aj takémuto zamestnancovi odstupné.
- Vzor
Predpoklady pre poskytnutie odstupného zamestnancovi
Pre poskytnutie odstupného zamestnancovi platí, že ho možno poskytnúť za predpokladu, že boli splnené všetky, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovené predpoklady, pre skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou.
V prípade výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi ide o tieto obligatórne predpoklady, za splnenia ktorých má zamestnanec právny nárok na odstupné:
- Výpoveď musí mať písomnú formu, inak je neplatná v celom rozsahu. Platný Zákonník práce síce neustanovuje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, platí však, že nedostatok ustanovenej, zákonom požadovanej formy, je taký nedostatok, ktorý robí výpoveď absolútne neplatnou, teda nespôsobuje žiadne právne účinky voči nikomu a nikto sa nemôže dovolávať právnych účinkov takejto výpovede. Výpoveď teda nemôže byť dotknutému zamestnancovi oznámená ústne, ale mu musí buď byť odovzdaná na pracovisku počas pracovnej doby alebo doručená na adresu trvalého pobytu, musí však ísť o doručenie do vlastných rúk. Výpoveď je totiž písomnosťou, ktorá spôsobuje zánik pracovného pomeru, a preto s