Pri výkone domáckej práce ide o výkon takej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná aj na pracovisku zamestnávateľa, ale je vykonávaná na inom mieste dohodnutom so zamestnancom. Pretože ide o výkon práce najčastejšie z domácnosti zamestnanca, v porovnaní so zamestnancom pracujúcim na pracovisku má špecifický pracovný režim. Takýto zamestnanec však musí ostať v kontakte s ostatnými zamestnancami. S rozvojom informačných technológií dochádza aj k nárastu práce vykonávanej prostredníctvom technológií diaľkového prenosu dát, kde má význam telepráca. Výkon telepráce má taktiež určité odchýlky od práce na pracovisku zamestnávateľa, principiálne však ide o závislú prácu.
- Vzor
Jednotlivé zásady výkonu domáckej práce a telepráce
Výkon domáckej práce a telepráce sa riadi zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s určitými výnimkami, a preto sa na výkon takejto práce vzťahujú napríklad aj základné zásady Zákonníka práce, ktoré sú uvedené v jeho úvode.
Napríklad na výkon takejto práce sa vzťahuje čl. 1 zásad Zákonníka práce, predovšetkým zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá ustanovuje zákaz akejkoľvek formy diskriminácie, ktorou by došlo k neoprávnenému zaobchádzaniu so zamestnancom, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu. Rozdiely v zaobchádzaní možno robiť len v prípade tých zamestnancov, kde si to vyžaduje rozdielna právna situácia, ktorá súvisí napríklad s ich fyzickou indispozíciou v porovnaní s inými, zdravými zamestnancami – napríklad ide o vytvorenie špecifických podmienok pre zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Uvedená zásada rovnakého zaobchádzania je špecifikovaná aj v § 52 ods. 11 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa. Ide teda o konkretizáciu všeobecnej zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená v čl. 1 Zákonníka práce na zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu.
Príklad:
Zamestnávateľ nesmie znižovať mzdové ohodnotenie zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu z dôvodu, že nemusia pracovať a dochádzať na pracovisko zamestnávateľa, pokiaľ dosahujú rovnaké pracovné výkony v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na pracovisku.
Popri uvedenom mzdovom diskriminovaní nemožno diskriminovať zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu a teleprácu napríklad aj tak, že im zamestnávateľ neposkytne všetky potrebné podklady pre riadne zvládnutie pracovnej úlohy alebo im pridelí pracovné úlohy, ktoré pre špecifické rozvrhnutie výkonu závislej práce nemôžu stihnúť v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na pracovisku.
Rovnako je potrebné v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu a teleprácu, rešpektovať v súlade s čl. 2 Zákonníka práce zásadu rešpektovania „dobrých mravov“, ktorá sa vzťahuje aj na výkon takejto práce. Pojem „dobré mravy“ pritom Zákonník práce legálne nedefi