Základné zásady v pracovnom práve pretavené do praxe (2.)

7. Právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania

Právo na prácu je jedným z najzákladnejších sociálnych práv každého jednotlivca. Neznamená len formálne právo byť zamestnaný, ale aj skutočnú možnosť uplatniť sa na trhu práce bez diskriminácie, neopodstatnených bariér a bez závislosti od svojvôle zamestnávateľov alebo štátu. Slobodná voľba zamestnania zároveň znamená, že človek má právo rozhodnúť sa, aké povolanie bude vykonávať, kde, za akých podmienok a pre koho – a nikto ho do konkrétnej práce nemôže nútiť.

Toto právo v praxi často naráža na problémy ako veková diskriminácia, nedostatočný prístup k informáciám o pracovných miestach či zneužívanie pracovných zmlúv „na oko“ (napr. nútené živnosti). Právo na prácu má preto nielen individuálny, ale aj spoločenský rozmer – jeho rešpektovanie prispieva k sociálnej stabilite a ekonomickej integrácii.

Zjednodušené zhrnutie:

Každý môže slobodne vykonávať spôsob práce podľa svojich schopností a záujmov bez nespravodlivých prekážok.

Príklady z praxe:

M. K., slovenský hádzanár, bol odmietnutý nemeckým klubom kvôli kvótam na ne‑EÚ hráčov. SDEÚ rozhodol, že občan Slovenska, ktorému ustavične nebolo udelené špeciálne obmedzenie, má rovnaké právo na výkon práce ako občan EÚ – zákaz takéhoto obmedzenia porušuje voľný pohyb pracovníkov.
Agentúra ponúka sezónnu prácu pre Ukrajinca, ale vyžaduje, aby žil v Holandsku. SDEÚ však v prípade vysvetlil, že je možné primerane regulovať vysielané osoby, ale právo na zamestnanie sa nesmie obmedzovať bez oprávneného dôvodu.

8. Právo na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu

Toto právo vyjadruje potrebu rovnováhy medzi flexibilitou zamestnávateľov a stabilitou zamestnania pre zamestnancov. Ide o to, aby pracovník vedel, čo sa od neho očakáva, čo za svoju prácu dostane, ako bude hodnotený, aké sú jeho práva v prípade zmeny podmienok a ako môže brániť svoje záujmy. Zamestnanecký vzťah totiž nie je len výmenný obchod práce za mzdu, ale aj právny vzťah založený na dôvere, predvídateľnosti a stabilite.

Ochrana pred svojvoľným prepustením je kľúčová najmä v právnych systémoch, ktoré umožňujú výpoveď bez súhlasu zamestnanca. Zákon preto podmieňuje platnosť výpovede taxatívne vymedzenými dôvodmi a procesnými pravidlami. Zamestnávateľ musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, zdokumentovať a rešpektovať zásady proporcionality a zákonno