Dana Slivková

Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Máme spoločnosť s ručením obmedzeným na Slovensku, ktorá si vytvorila organizačnú zložku v zahraniční, konkrétne vo Francúzsku. Organizačná zložka dosiahla stratu. Je možné si túto stratu daňovo uplatniť v daňovom priznaní na Slovensku pri podaní daňového priznania za zriaďovateľa, teda s.r.o.-čku?

Slovenská spoločnosť s. r. o., daňový rezident SR má jediného spoločníka poľského občana, nerezidenta SR, rezident PL. Slovenská s. r. o. ide vyplatiť dividendy za rok 2022. Som názoru, že táto výplata podlieha zrážkovej dani, a keďže ideme na medzinárodnú zmluvu uplatním našu 7 % zrážkovú daň, pretože v Zmluve medzi SR a PL v článku 10 bod 2 písm. b je uvedená vyššia sadzba dane (10 %). daňovník § 2 písm.e) bod 1 predmet dane § 3 ods. 1 pis e) zdroj príjmov § 16 ods. 1 pism. e) bod 9

Sme materská spoločnosť so sídlom na území SR. Máme odštepný závod v CZ a organizačnú zložku v DE. Odštepný závod v CZ má v majetku osobné a nákladné motorové vozidla, ktoré prenajíma materskej spoločnosti v SK. Vozidlá používajú zamestnanci, evidovaný v pracovnom pomere v materskej spoločnosti SK v rámci EÚ pri stavebných prácach. Moja otázka znie, ak uhradíme nájom odštepného závodu, podlieha zrážkovej dani na SK v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia? Uhradiť odštepnému závodu sumu nižšiu o zrážku, zrážku zaplatiť daňovému úradu na SK? Môžeme túto zrážkovú daň započítať s daňovou povinnosťou na daň z príjmov v CZ?

Poprosila by som zodpovedať otázku. Trust (so sídlom v Lichtenštajnsku), ktorý vlastní akcie akciovej spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike, chce akcie predať na druhého akcionára (fyzická osoba, rezident SR). Akciovú spoločnosť v SK vlastní fyzická osoba (budúci kupca) a trust so sídlom v Lichtenštanjsku. Zakladateľom trustu, je osoba, ktorá bude od akciovej spoločnosti kupovať akcie. Je možné predať akcie za nominál medzi trustom (predávajúci) a kupujúcim - fyzická osoba, ktorá je už akcionárom? Aké povinnosti z tohto predaja vyplývajú pre trust? Zdaňuje predaj trust v Slovenskej republike?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?

Občan (fyzická osoba – rezident Slovenska) uzavrela pracovnú zmluvu s medzinárodnou donorskou organizáciou so sídlom v USA, ktorá pôsobí v krízových regiónoch (Irak, Macedónsko), v ktorých vykonávajú humanitárnu činnosť, teda zamestnanci sú vysielaní do spomínaných krajín. Príjmy vyplácal zamestnávateľ vždy zo štátu pôsobenia, teda zdroj príjmov bol Irak a Macedónsko. Potvrdenie o príjmoch vystavila zamestnávateľ (medzinárodná organizácia so sídlom v USA). Na základe potvrdenia o príjmoch, zamestnancovi neboli zrazené žiadne odvody ani preddavky na daň z príjmov, pretože podľa ich tvrdenia ide o činnosť, ktorá je v štáte pôsobenia oslobodená od dane. Ak daná fyzická osoba dosiahla v predmetnom zdaňovacom období iba horeuvedené príjmy, musí ich priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO (príjmy presiahli limit na podanie daňového priznania), alebo sú skutočne oslobodené od dane. Ak dané príjmy nie sú oslobodené od dane, ktorá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a ktorý metóda zamedzenia dvojitého zdanenia sa uplatní pri daňového priznania k dani z príjmov FO. 

Belgický športovec sa zúčastnil na pretekoch na Slovensku v priebehu 5 dní. Ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a z tohto dôvodu by uvedený príjem mal byť zdanení na Slovensku aj podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi Belgickou a Slovenskou republikou, aj podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Príjem by mal byť zdanený zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ale daň nebola zrazená pri jeho vyplatení. Daňovník plánuje podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B, v ktorom by priznal uvedený príjem. Zo základu dane by odpočítal paušálne výdavky (60 %). Daňovník však nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 7, pretože jeho príjem dosiahnutý na Slovensku tvorí menej ako 90 % zo všetkých príjmov daňovníka. Po podaní daňového priznania by sme požiadali daňový úrad o vydanie potvrdenia o zaplatení dane za účelom, aby daňovník mohol započítať daň zaplatenú na Slovensku v štáte rezidencie. Je horeuvedený postup správny?

Daná je talianska spoločnosť, ktorá má 100 %-ný podiel na ZI poľskej spoločnosti, a táto poľská dcérska spoločnosť má 100 %-ný podiel na ZI slovenskej spoločnosti. Otázkou je, či slovenská dcérska spoločnosť môže vyplatiť dividendy priamo talianskej spoločnosti? Ako musí postupovať z hľadiska medzinárodného zdaňovania (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia)?

Daná je talianska spoločnosť (banka), ktorá plánuje odmeňovať svojich zamestnancov/riaditeľov nasledujúcimi spôsobmi: 1. Bezplatné postúpenie opcií, ktoré oprávňujú príjemcom získať kmeňové akcie banky v prípade ich uplatnenia. Príjemcovia budú mať možnosť uplatniť si opcie v takzvanom „bezhotovostnom“ spôsobe: v čase uplatnenia (po období nadobudnutia/udržania) príjemca dostane počet akcií rovnajúci sa celkovej trhovej hodnote akcií zodpovedajúcich uplatneným opciám bez sumy realizačnej ceny a príslušnej zrážkovej dane, vydelených trhovou hodnotou jednej akcie. 2. Bezplatné postúpenie nástrojov spojených s akciami príjemcom, ktorí tak získajú právo prijať (v deň uplatnenia) platbu v hotovosti vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou hodnotou určitého počtu akcií banky (referenčná cena) a vopred stanovenou realizačnou cenou. Aké sú daňové a odvodové dôsledky horeuvedených benefitov z hľadiska medzinárodného zdaňovania a slovenského daňového práva v prípade, ak ich príjemcom je rezident Slovenskej republiky?

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Cirkevná právnická osoba (A) vlastní nehnuteľnosť, ktorú čiastočne prenajíma viacerým nájomcom. Túto nehnuteľnosť chce darovať vlastník (právnická osoba A) právnickej osobe (B), ktorá je v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Ide pri tomto právnom úkone o kontrolovanú transakciu podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z.z.?

Občan z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, umelec-ilustrátor, chce na Slovensku vykonávať slobodné povolanie na základe prideleného DIČ, bez živnostenského listu. Príjmy mu budú plynúť zo Slovenska, z krajín EÚ a USA na základe zmlúv o dielo, nakoľko bude pracovať "cez internet" zo Slovenska. Ako a kde sa tieto príjmy zdaňujú?

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. Tj. ide o príjem podľa §6 ods. 2 a.  Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§32 a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Môže tento Slovák- spevák založiť jednoosobovú sro na Slovensku a fakturovať tento jeho výkon z tejto sro? Čo by malo byť zapísané v predmetoch podnikania? Ako by s.r.o. postupovala pri zdanení týchto príjmov s.r.o.? (Maďarsko a Slovensko)

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. To znamená, že ide o príjem podľa § 6 ods. 2a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§ 32a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Tento spevák je členom neziskovej organizácie. (Nie je zamestnancom n.o.) Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú, okrem iných, nasledujúce činnosti: organizovanie kultúrnych podujatí, koncertov, podpora umenia. Ak táto nezisková organizácia dostane objednávku z Maďarska na hudobné vystúpenie tejto osoby za protihodnotu (faktúra) tak predpokladám tento výnos na Slovensku je oslobodený od dane. Je táto úvaha správna? Zdaňuje sa to v Maďarsku tiež so zrážkovou daňou na základe uvedených?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. SRO1 a SRO2 má toho istého jediného vlastníka- fyzickú osobu. Takže SRO1 a SRO2 sú závislé osoby (ekonomické, majetkové prepojenie). Tiež SRO1 a fyzická osoba sú prepojené. FO je majiteľom SRO1. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či hore uvedený účastníci predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR musia riešiť transferovú dokumentáciu (kontrolovanú transakciu) podľa slovenského zákona o dani z príjmov?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádzak zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa článku 13 zmluvy a podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o dani z príjmov žiadne dopady?

Maďarská Kft. vysiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní, tiež Maďarská firma tu má stavebnú stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov. Preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platiť zamestnávateľ na Slovensku. Následne na konci roka v ročnom zúčtovaní alebo v DPFO sa vysporiada príjem zo závislej činnosti na daňové účely. Tiež zahraničná osoba je povinná stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP. Otázkou je, že napr. v danom mesiaci vyslaní zamestnanci pracujú 15 dní na Slovensku a 15 dní v Maďarsku. Daň zo závislej činnosti sa má zdaniť- vypočítať takto pomerom? Takže 50 percent na Slovensku a 50 percent v Maďarsku? Alebo daň zo závislej činnosti sa nedá takto rozdeliť? (Zdravotné a Sociálne odvody napr. sa nemôžu takto deliť- platia sa iba v jednom členskom štáte).

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Kedže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je hore uvedená úvaha správna?