Vladimír Volčko

V inzeráte na voľné pracovné miesto všeobecný lekár hľadal administratívneho pracovníka do ambulancie na nasledujúce činnosti: "asistencia pri plánovaní a objednávaní pacientov na lekárske prehliadky, pri objednávaní pacientov na očkovanie, vedenie dispenzárov, odpovedanie na telefonické požiadavky a ich podávanie kompetentnej osobe, vedenie pracovnej neschopnosti pacientov, vykonávanie rôznych pomocných a administratívnych úloh". Osoba - nelekár - pracovala na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (vzdelanie VŠ, chemicko-technologická fakulta) a mala vykonanú štátnu skúšku pre nelekára pracujúceho v zdravotnícvte. Verejný zdravotník je podľa zákona považovaný za zdravotníckeho pracovníka. Bola by možnosť zamestnať takéhoto človeka v ambulancii všeobecného lekára na uvedené činnosti? Samozrejme berúc do úvahy zákon o ochrane osobných údajov.

V otázke ide o  vedúcu sestru oddelenia nemocnice (štátnej príspevkovej organizácie). Podľa interných predpisov si zástupcu (v čase svojej neprítomnosti v práci) určuje vedúci zamestnanec (teda aj vedúca sestra konkrétneho oddelenia). Moja otázka znie: Platia pre obsadenie miesta zástupcu vedúcej sestry rovnaké kvalifikačné predpoklady a požiadavky ako pre vedúcu sestru (§ 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z.)? Môže vedúcu sestru v čase jej neprítomnosti zastupovať aj sestra, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky pre výkon práce vedúcej sestry? Napríklad sestra, ktorá nespĺňa jednu z podmienok § 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z., a to podmienku uvedenú v písm. a) - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo? 

Má sprevádzajúci príbuzný zákonné právo byť pri vyšetrení pacienta? Ak áno, kedy a za akých podmienok? Ak nie, prečo? Existuje právna norma, ktorá to upravuje?