Príspevok rozoberá najčastejšie nedostatky a problémy v súvislosti s prvými podanými žiadosťami zamestnávateľov o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
- Vzor
O tom, že zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len ako „zákon o skrátenej práci“) napriek svojmu menšiemu rozsahu (t. j. v zásade 11 zákonných ustanovení) predstavuje komplikovaný systém kumulácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov s väzbou na systém sociálneho zabezpečenia, obchodné právo a správne právo, netreba nikoho presviedčať. Aj preto považujeme jeho osvojenie si za výzvu pre každú zodpovednú osobu zamestnávateľa, ktorý bude chcieť získať podporu v čase skrátenej práce.
Hoci sme sa mohli pred spustením samotného systému podávania žiadostí len domnievať, ktoré okruhy situácií budú pravdepodobne problémové pri poskytovaní podpory v čase skrátenej práce, prvé marcové kolo žiadostí ukázalo, že neúspech môže byť tiež založený skôr na formálnych pochybeniach ako na objektívnom nespĺňaní podmienok pre poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
Ako základný nedostatok žiadostí o poskytnutie podpory sa ukázalo nedostatočné zdôvodnenie vonkajšieho faktora zo strany zamestnávateľov, ktorí podľa poskytovateľa podpory nepreukázali dostatočnú príčinnú súvislosť medzi existenciou vonkajšieho faktora a obmedzením činnosti zamestnávateľa vo vzťahu k nemožnosti prideľovania práce zamestnancom v predpokladanom zákonnom rozsahu podľa § 2 zákona o skrátenej práci.
Veľmi často boli formulácie a predložené doklady zamestnávateľov nedostatočné práve v tom, že explicitne nepreukazovali konkrétnu príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa, t. j. ako konkrétne, v akom rozsahu a kontexte obmedzil vonkajší faktor nemožnosť pridelenia práce zamestnancom v konkrétnych pracovných dňoch (rozvrhnutých ako pracovné zmeny zamestnancov) a pre tieto účely nedoložili podklady na preukázanie týchto tvrdení. Všeobecné formulácie vonkajšieho faktora bez bližšieho popisu totiž nepredstavujú splnenie podmienky, že na vznik vonkajšieho faktora ako nepredvídateľnej situácie sa nemohol zamestnávateľ pripraviť, vykonať organizačné opatrenia na vyhnutie sa vzniku prekážky v práci podľa § 142 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), teda nie predísť vzniku vonkajšieho faktora, ale zmierniť jeho následky smerujúce k obmedzeniu činnosti spôsobujúcej nemožnosť prideľovania práce zamestnancom.
Proces posudzovania vonkajšieho faktora bol uskutočnený až do takej hĺbky, že doklady na preukázanie vonkajšieho faktora zahŕňali aj dokumentáciu, ktorej predmetom je preukázanie zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom žiadajúcim o podporu v čase skrátenej práce a jeho dodávateľmi, resp. preukázanie, že zamestnávateľ, ktorý sa odvolával pri obmedzení činnosti na nedodanie určitých produktov a služieb od tretích subjektov (subdodávateľov), je s nimi aj v skutočnom zmluvnom vzťahu. Požiadavka na predloženie týchto podkladov spôsobí problém, samozrejme, najmä zamestnávateľom, ktorí sú súčasťou korporátu, ako napr. zamestnávatelia z automobilového priemyslu, pričom na jednej strane ide o zmluvy, ktoré majú dôverný charakter a na druhej strane sú vyhotovené v cudzom jazyku.
Z formálneho hľadiska boli pochybenia spôsobené najmä nepredložením dokumentácie v slovenskom jazyku, čo najmä pri podkladoch od subdodávateľských spoločností (napr. oznámenie tretej strany, že nemôže dodať určitý produkt v dohodnutých termínoch, pretože napr. jeho výrobná činnosť je zastavená z dôvodu protipandemických opatrení alebo vojnového konfliktu na Ukrajine) je viac ako komplikované, keďže ide o množstvo dokumentácie, ktorú je potrebné (pravdepodobne úradne) prekladať. Ten istý problém však nastáva aj pri spomínanej požiadavke na predkladanie dokumentácie o zmluvných vzťahoch medzi žiadateľom podpory a jeho dodávateľskými organizáciami.
Určité problémy z právneho hľadiska predstavovalo aj preukazovanie podávania samotných žiadostí oprávnenou osobou zamestnávateľa, pri ktorom sa vyžadovalo napr. aj predloženie splnomocnenia ako prílohy k žiadosti formou zaručenej elektronickej konverzie. Išlo tiež o striktnú požiadavku na podávanie žiadostí osobami zapísanými v Obchodnom registri ako oprávnenými konať za zamestnávateľa spoločne, čo pri posúdení z hľadiska požiadavky vlastnej právnej úpravy vyznievalo úsmevne.
Z procesnoprávneho hľadiska pravdepodobne najväčší problém predstavovalo najmä prerušenie konania o žiadosti o podporu v čase skrátenej práce v spojitosti s § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „Správny poriadok“), keď žiadatelia mali v lehote siedmich (kalendárnych) dní doručovať požadované podklady, čo ani nebolo reálne stihnúť (v tomto prípade odporúčame požiadať o predĺženie lehoty podľa príslušných ustanovení § 27 Správneho poriadku). Problémom bolo tiež predlžovanie lehoty zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, keď nevedelo v zákonnej lehote rozhodnúť o poskytnutí podpory vzhľadom na rozsiahlosť predloženej dokumentácie (veľký počet zamestnancov, za ktorých sa žiadalo o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce).
Pri určitom zovšeobecnení možno konštatovať, že zamestnávatelia mali problém skôr so splnením formálnych ako vecných podmienok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, ak nezohľadníme základný determinant úspešnosti ich žiadostí v podobe preukázania existencie vonkajšieho faktora a jeho následku, t. j. obmedzenia činnosti zamestnávateľa a nemožnosti prideľovania práce zamestnancom.
Na podnikovej úrovni však objektívny problém v súvislosti so záujmom zamestnávateľa o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce spôsobilo plnenie povinnosti podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce. Zamestnávatelia totiž vopred pri oznamovaní prekážky v práci na strane zamestnávateľa nevedeli, či splnia podmienky pre poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, a preto nevedeli, aký typ prekážky s akou náhradou mzdy majú zamestnancom vôbec vopred oznámiť. Aj preto sa vymýšľali rôzne formálne konštrukty oznamovania neprítomnosti zamestnancov v práci tak, aby zamestnávateľ mohol vyhodnotiť spätne, či vôbec splnil podmienky na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a či vôbec má zamestnancom vyplatiť náhradu mzdy v sume 80 % ich priemerného zárobku podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce, alebo pôjde o náhradu mzdy v sume najmenej 60 % priemerného zárobku zamestnancov, keď sa uplatní prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce v podobe vážnych prevádzkových dôvodov.
Hoci bezpochyby pri ďalšom kole žiadostí zamestnávateľov vyvstanú nové problémy spojené so žiadosťami, mnohým z nich možno predísť určite aj dostatočným osvojením si právnej úpravy a dokumentácie orgánov verejnej moci zodpovedných za celý systém podpory v čase skrátenej práce.
V novom komentári k zákonu o skrátenej práci sme sa snažili naznačiť mnohé praktické problémy a pomôcť tak zamestnávateľom dosiahnuť úspešnosť podaných žiadostí. Publikácia Zákon o podpore v čase skrátenej práce - komentár je dostupná na: https://obchod.wolterskluwer.sk/sk/zakon-o-podpore-v-case-skratenej-prace-komentar.p5453.html