Etické kódexy sa stali bežnou súčasťou fungovania väčších zamestnávateľov. Kým v minulosti išlo predovšetkým o dokumenty typické pre nadnárodné spoločnosti alebo regulované odvetvia, v súčasnosti sa s nimi možno stretnúť prakticky vo všetkých oblastiach podnikania. Zamestnávatelia prostredníctvom nich formulujú pravidlá profesionálneho správania, upravujú konflikty záujmov, prijímanie darov, ochranu dôverných informácií, vzťahy so zákazníkmi, predchádzanie korupcii či správanie medzi samotnými zamestnancami.
Na prvý pohľad môže etický kódex pôsobiť skôr ako súbor morálnych odporúčaní než ako právne relevantný dokument. Hranica medzi odporúčaním a záväzným pravidlom však nemusí byť vždy jednoznačná. V praxi preto vzniká otázka, či môže zamestnávateľ požadovať dodržiavanie etického kódexu rovnakým spôsobom ako dodržiavanie pracovného poriadku a či jeho porušenie môže viesť napríklad k výpovedi alebo dokonca k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ ZP“) pojem etický kódex osobitne neupravuje. Samotné označenie dokumentu preto neurčuje jeho právne účinky. Rozhodujúci je jeho obsah, spôsob prijatia, vzťah k pracovným povinnostiam zamestnanca a predovšetkým to, či konkrétne pravidlo nachádza oporu v pracovnej zmluve, právnych predpisoch alebo v oprávnení zamestnávateľa organizovať a riadiť prácu.
Zamestnanec má podľa ZP povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne a ostatné predpisy vzťahujúce sa na vyko