Pracovné právo rozlišuje viacero druhov mzdy, ktorá je plnením poskytovaným zamestnancovi za vykonanú závislú prácu. Minimálna mzda predstavuje minimálnu mzdovú hranicu, pod ktorú nemôže mzda klesnúť v prípade zamestnanca, ktorý pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku minimálnej mzdy pritom ustanovuje vykonávacia právna úprava. Pracovné právo taktiež ustanovuje naturálnu mzdu, ktorú možno zamestnancovi poskytnúť za splnenia predpokladov daných platnou právnou úpravou. Pokiaľ zamestnanec pracuje na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohoda“), patrí mu odmena za vykonanú prácu.
Mzda a jej jednotlivé druhy
Mzdové plnenie je podstatným atribútom v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ktorého dojednanie je aj obligatórnou obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy a predpokladom pre výkon závislej práce. Taktiež môže byť mzda aj motivačným faktorom, ale v prípade jej zníženia aj sankčným nástrojom, ktorý je spôsobilý ovplyvniť správanie sa zamestnanca želateľným spôsobom.
Pritom možno rozlišovať niekoľko druhov mzdy, ktoré ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“), a aj súvisiace osobitné právne predpisy. Popri mzde, ktorá sa poskytuje v peňažnom plnení a ktorá je právne ustanovená v § 118 ods. 2 ZP, možno rozlišovať aj naturálnu mzdu, ktorej poskytovanie má však v § 127 ZP presne ustanovené pravidlá a jej poskytovanie sa viaže na konsenzus subjektov pracovného pomeru.
Právny inštitút minimálnej mzdy je podstatným právnym inštitútom pracovného práva, ktorý je jednak predmetom § 120 ZP, kde sú ustanovené minimálne mzdové nároky zamestnanca a jednak osobitnej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Pritom suma mesačnej minimálnej mzdy na daný rok by mala byť výsledkom konsenzu sociálnych partnerov. Pokiaľ sa tak však nestane, tak podľa § 8 zákona o minimálnej mzde platí tzv. „automat“ pre ustanovovanie sumy minimálnej mzdy, podľa ktorého platí, že suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Suma podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
Minimálna mzda preto predstavuje určitú istotu pre zamestnanca, ktorú mu štát prostredníctvom právnej úpravy garantuje. Svedčí o tom predovšetkým § 120 ods. 1 ZP podľa ktorého zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mz