Pre určité kategórie zamestnancov pripúšťa platná právna úprava špecifickú úpravu pracovného času pri výkone závislej práce. Ide napríklad o mladistvého zamestnanca, tehotnú zamestnankyňu alebo ženu, starajúcu sa o dieťa do deviatich mesiacov po pôrode. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca rozhodnutím zamestnávateľa, ide však o taxatívne ustanovené prípady. V prípade preradenia zamestnanca však zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotné predpoklady zamestnanca vykonávať danú závislú prácu. Významným právnym inštitútom sú aj lekárske preventívne prehliadky, ktorým sa musia určité kategórie zamestnancov podriadiť v súlade s platnou právnou úpravou.
Špecifická úprava pracovného času zamestnanca
Podľa § 164 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“) je zamestnávateľ povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Pritom ZP bližšie nekonkretizuje uvedené ustanovenie, v praktickej rovine však ide o to, aby zamestnávateľ uvedené kategórie zamestnancov nezaraďoval na výkon práce v nočných zmenách, prípadne vyhovel ich žiadostiam o úpravu pracovného času, ktoré mu boli adresované.
Podľa § 164 ods. 2 ZP platí, že ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Odmietnutie žiadosti podľa predchádzajúcej vety musí zamestnávateľ písomne odôvodniť. Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancovi vyhovie, uzavrie s takýmto zamestnancom dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v ktorej sa uvedie zamestnancom požadovaná špecifická úprava pracovného času v jeho prípade.
Pod „inou vhodnou úpravou pracovného času“ možno rozumieť napríklad aj pružný pracovný čas, ktorý umožňuje hlavne vďaka voliteľnému pracovnému času tehotnej žene a žene alebo mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov prispôsobiť si svoj osobný život s výkonom závislej práce, pričom rozsah vykonávanej práce zostane zachovaný, ale môže isť aj o určenie kratšieho pracovného času zamestnanca.
Podľa § 164 ods. 3 ZP platí, že ak požiada žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako osem rokov o domácku prácu, teleprácu alebo o prácu z domácnosti podľa § 52 ods. 2 ZP na účely starostlivosti o dieťa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť im písomnú odôvodnenú odpoveď, ak ich žiadosti nevyhovel v primeranej lehote. Pri posudzovaní žiadosti zamestnávateľ prihliada na jeho úlohy a oprávnené záujmy zamestnanca.
Podľa § 165 ZP sa vyššie uvedené ustanovenie § 164 ods. 2 a 3 ZP vzťahuje aj na zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Pojem „blízka osoba“ ZP ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje, a preto treba použiť