Právny problém týkajúci sa tzv. „virtuálnej“ nadbytočnosti je pomerne jednoduchý, nájsť naň riešenie je však pri súčasnom právnom stave omnoho zložitejšie. Pomerne často sa opakujúca otázka zamestnávateľov, ktorú so sebou priniesla pandemická i energetická kríza, spočíva v možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) za predpokladu, že zamestnávateľ sa rozhodol uskutočniť organizačnú zmenu, ktorou sa ruší „fyzický“ výkon práce zamestnanca v dohodnutom mieste výkonu práce podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce.
Objektívnym dôvodom pre realizáciu takejto organizačnej zmeny je snaha o úsporu nákladov zo strany zamestnávateľa, pričom tieto chce dosiahnuť úsporou v rámci doterajšieho využívania kancelárskych priestorov. Teda zamestnávateľ s cieľom dosiahnuť túto úsporu rozhodol, že výkon práce zamestnancami bude vykonávaný buď úplne, alebo čiastočne mimo doterajšieho dohodnutého miesta výkonu práce zamestnancami v pracovnej zmluve, pričom so zamestnancami buď dohodne výkon domácej práce, alebo telepráce podľa § 52 Zákonníka práce alebo dodatkom k pracovnej zmluve podľa § 54 Zákonníka práce zmení doterajšie dojednanie miesta výkonu pr