Celofiremné testovanie zamestnancov na COVID-19

Aktuálne obdobie prebiehajúcich testovaní zamestnancov u veľkých zamestnávateľov na prítomnosť koronavírusu vyvoláva popri viacerých právnych problémoch, ktoré už boli opakovane pertraktované, aj pomerne jednoduché a praktické otázky súvisiace s obdobím po bezprostrednom testovaní zamestnancov. Jednou z nich je aj otázka súvisiaca s cestou zamestnancov zo zamestnania v prípade, ak sa pri testovaní preukáže, že zamestnanec je pozitívny na prítomnosť koronavírusu.

V poslednej dobe sa pravidelne objavujú otázky,  či je zamestnávateľ oprávnený vydať  svojim zamestnancom pokyn, ktorým im ukladá povinnosť absolvovať testovanie na Covid-19. Toto testovanie zorganizuje zamestnávateľ a uhradí náklady s ním spojené. Posúdenie predmetnej situácie treba vnímať z hľadiska dvoch právnych režimov, a to: z hľadiska právnej úpravy ochrany osobných údajov vyplývajúcej najmä z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov  (ďalej len „GDPR“) (výsledok o pozitivite/negativite má povahu osobného údaja osobitnej kategórie) a  z hľadiska právneho režimu príslušných pracovnoprávnych predpisov – najmä Zákonníka práce. Nariadenie povinnosti celofiremného testovania z hľadiska GDPR Vo vzťahu k GDPR je takýto pokyn zamestnávateľa možný, pričom oporu zamestnávateľ nájde v právnom základe definovanom v čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR, podľa ktorého je spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa (zamestnávateľa), a písm. e) GDPR, podľa ktorého je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme.