Dochádzkový bonus

Príspevok sa zaoberal posúdením právneho charakteru dochádzkového bonusu ako variabilnej zložky mzdy zamestnávateľa vo vzťahu k motivácii zamestnancov plniť si povinnosť byť prítomný na pracovisku, ale aj v súvislosti so stanovením dochádzky ako „KO kritéria“ pre priznávanie ostatných mzdových podmienok. Prezentácia sa zameriavala na predstavenie rôznych praktických prístupov pri stanovení hmotnoprávnych podmienok priznávania dochádzkového bonusu u rôznych zamestnávateľov, a to v súvislosti: s prípustnosťou zamestnávateľa nezohľadňovať dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca pri vyhodnocovaní fondu ustanoveného týždenného pracovného času, diferencovať priznanie dochádzkového bonusu v závislosti od druhu vykonávanej práce zamestnancom napr. v podobe možnosti vylúčenia zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu podľa ustanovenia § 52 Zákonníka práce, možnosti zamestnávateľa krátiť konkrétnu zložku mzdy zamestnanca v dôsledku neprítomnosti zamestnanca na pracovisku.

Hoci sa pracovnoprávny inštitút home office alebo ako ho pozná a upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v podobe „domácej práce“ a „telepráce“ stal v kalendárnom roku 2020 v mnohých prípadoch dominantným spôsobom riešenia vzniknutej situácie v dôsledku pandémie, aj po viac ako 10 mesiacoch jeho využívania pretrvávajú právne spory ohľadom jeho uplatnenia v aplikačnej praxi.