Kamerové systémy

Jedným z obľúbených prostriedkov ochrany majetku zamestnávate­ľa je monitorovanie priestorov kamerovým systémom. Záznamy z kamier zachytávajú zamestnancov, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa v monitorovaných priestorov, čím dochádza k spracúvaniu osobných údajov týchto monitorovaných osôb. Z prevádzkovateľa kamerového systému sa tak stáva aj prevádzkovateľ na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len „GDPR“).

Jedným z obľúbených prostriedkov ochrany majetku zamestnávateľa je monitorovanie priestorov kamerovým systémom. Záznamy z kamier zachytávajú zamestnancov, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa v monitorovaných priestorov, čím dochádza k spracúvaniu osobných údajov týchto monitorovaných osôb. Z prevádzkovateľa kamerového systému sa tak stáva aj prevádzkovateľ na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len „GDPR“). O tom, že prevádzkovatelia kamerových systémov pri svojej činnosti nie vždy pamätajú na pravidlá GDPR, svedčí niekoľko rozhodnutí Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorý od účinnosti GDPR udelil za porušenie pravidiel spracúvania osobných údajov týmto spôsobom už niekoľko pokút. Príspevok sumarizuje päť mýtov v oblasti ochrany osobných údajov pri monitorovaní priestoru kamerovým systémom a snaží sa ozrejmiť, prečo nie sú tieto tvrdenia stopercentne pravdivé.

Európsky výbor pre ochranu údajov prijal nové usmernenie o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení. Usmernenie sprísňuje zaužívané postupy a detailnejšie popisuje spôsob správneho prevádzkovania kamerových systémov.  Právna úprava platí pre prevádzkovateľov, ktorí zhromažďujú a uchovávajú záznamy o osobách, ktoré vstupujú do monitorovaného priestoru a sú identifikovateľné. Ak osoby nie je možné identifikovať, monitorovanie nepodlieha právnej úprave GDPR.  V článku prinášame zhrnutie najpodstatnejších pravidiel týkajúcich sa informačnej povinnosti prevádzkovateľa a doby uchovávania kamerových záznamov. Plnenie informačnej povinnosti  Prevádzkovatelia kamerových systémov musia poskytnúť monitorovaným osobám informácie o spracúvaní ich osobných údajov (OÚ). Rozsah poskytovaných údajov je pomerne široký, preto viaceré predpisy EÚ odporúčajú zaviesť prevádzkovateľom tzv. viacvrstvový prístup. Prevádzkovateľ tak poskytuje povinné informácie vo viacerých fázach. Najdôležitejšie informácie by mali byť uvedené už na samotnom výstražnom označení – piktograme (tzv. prvá vrstva) a ďalšie informácie je vhodné poskytnúť inými prostriedkami, napr. na webovej stránke (tzv. druhá vrstva). Prvá vrstva Prostredníctvom prvej vrstvy informácií sa dotknutá osoba prvý krát dozvedá, že ju monitorujú. Preto je na informovanie vhodné použiť výstražné označenie s obrázkom kamery, ktorá upúta pozornosť dotknutej osoby. Tu však oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa ani zďaleka nekončí. Preto nestačí vyvesiť v monitorovaných priestoroch len piktogram kamery s nápisom „priestor je monitorovaný kamerovým systémom“ (ako to veľa prevádzkovateľov stále robí). V monitorovaných priestoroch už nestačí vyvesiť len piktogram kamery s výstražným nápisom.