Jedným z obľúbených prostriedkov ochrany majetku zamestnávateľa je monitorovanie priestorov kamerovým systémom. Záznamy z kamier zachytávajú zamestnancov, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa v monitorovaných priestorov, čím dochádza k spracúvaniu osobných údajov týchto monitorovaných osôb. Z prevádzkovateľa kamerového systému sa tak stáva aj prevádzkovateľ na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len „GDPR“).
O tom, že prevádzkovatelia kamerových systémov pri svojej činnosti nie vždy pamätajú na pravidlá GDPR, svedčí niekoľko rozhodnutí Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorý od účinnosti GDPR udelil za porušenie pravidiel spracúvania osobných údajov týmto spôsobom už niekoľko pokút. Príspevok sumarizuje päť mýtov v oblasti ochrany osobných údajov pri monitorovaní priestoru kamerovým systémom a snaží sa ozrejmiť, prečo nie sú tieto tvrdenia stopercentne pravdivé.