Monitorovanie zamestnancov

Kamerové systémy sú vhodným nástrojom zamestnávateľa na zabezpečenie bezpečnosti práce na jeho pracoviskách, pri kontrole dochádzky zamestnancov, ochrane majetku a iné. Monitorovaním prevádzky je tak možné predísť mnohým nehodám a pracovným úrazom a čiastočne kontrolovať zamestnancov, či dodržiavajú bezpečné pracovné postupy. Zavádzanie týchto monitorovacích systémov má svoje pravidlá vychádzajúce z nariadení Európskej únie, tzv. GDPR, pracovnoprávnej legislatívy a je potrebné sa nimi riadiť. Príspevok prináša informácie o kamerových systémoch na pracovisku najmä z hľadiska BOZP.

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku je proces, ktorým zamestnávateľ sleduje činnosť svojich zamestnancov s cieľom zabezpečiť ochranu majetku, bezpečnosť, dodržiavanie pracovnej disciplíny alebo efektívnosť práce. Je to citlivá téma, pretože je potrebné nájsť pri nej rovnováhu medzi efektívnym manažovaním podniku a rešpektovaním súkromia zamestnancov.

Problematika monitorovania a kontroly zamestnancov sa v súvislosti s vývojom nových technológii dostáva do popredia stále viac. Je prirodzené, že zamestnávateľ má záujem kontrolovať svojich zamestnancov na pracovisku, a to najmä vtedy, ak využívajú jeho technické prostriedky. Na druhej strane tu však stojí základné ľudské právo zamestnanca na súkromie v jeho najširšom zmysle. Aké sú limity pri monitorovaní zamestnancov na pracovisku? Má na to vôbec zamestnávateľ právo? Existuje hranica medzi právom zamestnávateľa kontrolovať výkon práce a právom zamestnanca na súkromie?

Jedným z obľúbených prostriedkov ochrany majetku zamestnávate­ľa je monitorovanie priestorov kamerovým systémom. Záznamy z kamier zachytávajú zamestnancov, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa v monitorovaných priestorov, čím dochádza k spracúvaniu osobných údajov týchto monitorovaných osôb. Z prevádzkovateľa kamerového systému sa tak stáva aj prevádzkovateľ na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len „GDPR“).

S monitorovaním zamestnancov na pracovisku sa v praxi stretávame stále častejšie. Istú zásluhu na tom má skutočnosť, že v súčasnej dobe charakteristickej rýchlym technologickým rozvojom už úplne neplatí pravidlo, že pracovný čas využívame výhradne na prácu. Nepochybne žiaden zamestnávateľ nestojí o to, aby jeho zamestnanci namiesto výkonu práce lustrovali sociálne siete, venovali sa online nakupovaniu, prípadne používali pracovný mail či auto na súkromné účely. S cieľom uistiť sa, či sa zamestnanci  počas pracovnej doby skutočne venujú práci, zavádzajú mnohí zamestnávatelia rôzne kontrolné mechanizmy, ako napríklad lokalizáciu polohy zamestnanca pomocou GPS počas služobnej cesty, kamerový systém na pracovisku, sledovanie webstránok prezeraných zamestnancami a podobne. Je však zamestnávateľ oprávnený takýmto spôsobom zasahovať do súkromia zamestnanca? Sú takéto zásahy v súlade s právnymi predpismi?

Podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zavádzať monitorovacie systémy na pracovisku alebo prostredníctvom nich monitorovať osobu zamestnanca pri výkone práce, uvádza § 13 ods. 4 ZP s odkazom na čl. 11 základných zásad Zákonníka práce. Predmetné ustanovenia vychádzajú z medzinárodných dokumentov aj Ústavy SR, pričom konkretizujú ochranu práva na súkromie a práva na ľudskú dôstojnosť zamestnanca.