Kratší pracovný čas

"Flexibilita však neznamená, že zamestnanci pracujú menej. Znamená to, že pracujú inak." Mnohé európske krajiny v posledných rokoch zaznamenávajú výrazné zmeny v oblasti tzv. štandardných foriem zamestnania, pre ktoré je typický osemhodinový pracovný deň alebo práca päť dní v týždni. Tieto štandardné formy sú čoraz častejšie nahrádzané netradičnými spôsobmi práce, resp. flexibilnými formami zamestnania a organizácie pracovnej doby. Po ich výraznejšom využívaní často volajú samotní zamestnanci, ktorých k tomu môžu viesť osobné dôvody, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť, štúdium či iné aktivity, ktoré im znemožňujú vykonávať štandardnú prácu na plný úväzok. Využívaním niektorej z pružných foriem zamestnania tak zamestnanci majú možnosť efektívnejšie si zorganizovať pracovný život a lepšie ho zosúladiť s osobným životom. Predkladané príspevky sa budú venovať problematike flexibility práce a jej vplyvov na pracovné podmienky a BOZP.

Bratislava 23. júna (TASR) – Krátenie rozsahu svojej podnikateľskej činnosti napríklad formou skrátenia pracovného času zamestnancov alebo dočasného vynechania pracovnej zmeny zvažoval v čase vrcholu koronakrízy každý druhý podnikateľský subjekt z kľúčových odvetví na Slovensku. S prepadmi tržieb bojovalo 88 % firiem kľúčových odvetví. Vyplýva to z osobitného prieskumu Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorý zozbieral odpovede od 434 firiem či podnikov zo štyroch odvetví ekonomiky - obchodu, priemyslu, stavebníctva a vybraných trhových služieb.

Kratší pracovný čas je rozsah týždenného pracovného času dohodnutý v menšom rozsahu (kratší) než ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa (je kratší ako zákonný, resp. skrátený pracovný čas).