Škoda

Ako postupovať, ak obec na základe podanej žiadosti oznámila začatie konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín, pripravuje ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou a zistí, že žiadateľ už dreviny vyrúbal bez povolenia?

Na osobnom automobile v majetku firmy bola 8.1.2020 dopravná nehoda zavinená iným vozidlom-totálna škoda. Zostatková cena vozidla bola 3 881 €. Poisťovňa vyplatila pomernú časť 4 382,21 € vrátane DPH. Kúpnou zmluvou bolo auto predané na súčiastky v hodnote 1 000 € vrátane DPH. Ako účtovať v JÚ?

Firemné auto spôsobilo haváriu a bolo totálne zničené. Havária bola v decembri 2020 a v januári 2021 bolo auto odovzdané na zošrotovanie a vyradené z evidencie. Je potrebné o tejto škode nejako účtovať ešte v r. 2020 alebo ho len stačí teraz v r. 2021 vyradiť z evidencie zápisom 082/022, keďže je už úplne odpísané a jeho zostatková cena je nulová? Zamestnancovi sa to nebude dávať k náhrade.

Označenie rozhodnutia Okresný súd Prešov, sp. zn. 29Cpr/5/2014 z 10. októbra 2018 (pôvodne zrušené prvostupňové rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Prešove 8CoPr 1/2016 z 18. mája 2016, opätovne vydané nové rozhodnutie prvostupňového súdu 21. apríla 2017 a opätovne uznesením Krajského súdu v Prešove zrušené rozhodnutie 8CoPr/5/2017 následne vydané opakované rozhodnutie prvostupňového súdu) Skutkové okolnosti: Žalobca žalobou doručenou súdu  30. 6. 2014 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi  2. 5. 2014 je neplatné. Rozsudkom z  30. 9. 2015 súd I. inštancie vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním z  2. 5. 2014 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je neplatné. Uznesením Krajského súdu v Prešove z  18. 5. 2016 pod sp. zn. 8CoPr/1/2016 odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne rozsudkom z  21. 4. 2017 žalobe vyhovel a Krajský súd v Prešove uznesením z  20. 2. 2018 pod sp. zn. 8CoPr/5/2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Neskôr vydané opätovné rozhodnutie prvostupňovým súdom. Žalobca uzatvoril so žalovaným  30. 11. 2007 pracovnú zmluvu na výkon práce obchodného zástupcu s účinnosťou od 1. 12. 2007 na dobu určitú do 30. 11. 2008 s určením miesta výkonu práce región Zvolen. Podľa bodu 7.5. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvie pri plnení svojich pracovných úloh, osobitne je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich dôverné informácie alebo obchodné tajomstvo zamestnávateľa, alebo jeho obchodných partnerov, ako aj o skutočnostiach/okolnostiach týkajúcich sa obchodných či zmluvných vzťahov s tretími subjektmi a osobitne o akýchkoľvek interne stanovených stratégiách, jej obchodných prístupov, do času, kým ich zamestnávateľ preukázateľne zverejní alebo sa inak oprávneným spôsobom stanú všeobecne známymi. Za porušenie mlčanlivosti alebo obchodného tajomstva, či ochrany dôverných informácií sa nepovažuje poskytnutie takýchto informácií zamestnancom a iným oprávneným osobám v rámci obchodnej skupiny zamestnávateľa. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru. Žalovaný  2. 5. 2014 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca sa mal podľa žalovaného dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že poskytol v rozpore s vnútropodnikovými predpismi, s ktorými bol oboznámený, informácie dôverného charakteru v podobe zoznamu konkurenčných prevádzok prostredníctvom mailovej komunikácie tretej osobe. Na túto činnosť využil poskytnuté technické prostriedky od zamestnávateľa. Žalovaný hodnotil závažnosť porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom v dôsledku porušenia príslušných vnútropodnikových predpisov a súčasne na základe skutočnosti, že ho žalobca vystavil vysokej miere rizika postihu alebo začatia správneho konania pre porušenie povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Zamestnanec spoločnosti (platiteľ DPH), ktorá vyrába nábytok pri dovoze nábytku zákazníkovi poškodil fasádu. Spoločnosť dostala faktúru za opravu fasády zákazníka od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Mám zaúčtovať opravu fasády na služby na účet 518 ako daňový náklad a DPH odvediem a zároveň si aj uplatním odpočet, alebo faktúru za opravu fasády zaúčtujem ako škodu nedaňový náklad a DPH odvediem a odpočet si neuplatním?

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do ČŠ EU. Za doručenie zásielky zaplatil cenu (ZD +daň). Po čase zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že nám uhradí škodu, ktorá nám nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške cena obstarania majetku bez DPH a prepravné náklady. Pôvodne preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vypýtal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť výška škody za prepravu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní prepravy dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Pracovník (strojník) spôsobil škodu inej firme, počas pracovného výkonu narazil so strojom do nákladného auta inej firmy. Náš pracovník má poistku, ktorú si hradí sám, na škody pri výkone povolania. Obec uhradila poškodenej firme na základe faktúry škodu v plnom rozsahu 887,80 €. Škodu sme si uplatnili v poisťovni cez spomínanú poistku pracovníka. Poisťovňa nám oznámila úhradu v nasledovnom znení: Výška škody 877,80 €. Maximálne plnenie v zmysle zmluvy 829,85 € spoluúčasť pracovníka 10 % 82,98 €. Celková výška plnenia 746,87 €, ktorú nám poisťovňa uhradila. Chcela by som sa spýtať, čo s rozdielom 47,95 €, lebo pracovník má v zmluve dojednanú maximálnu výšku 829,85 €. Môžeme mu to zosobniť? 10 %, čo je 72,98 € + rozdiel 47,95 €? Alebo to má znášať zamestnávateľ?

Naša spoločnosť má od 1. 4. 2014 vozidlo ťahač na finančný lízing s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. V apríli 2016 došlo k havárii ťahača. Poisťovňa konštatovala podľa ich znalca totálnu škodu a plnenie zaslala lízingovej spoločnosti. Vrak vozidla vydražila cez Českú spoločnosť. Lízingová spoločnosť nám zaslala poistné plnenie - rozdiel medzi vyčíslenou sumou poisťovne a vydraženou sumou. My sme požiadali lízingovú spoločnosť o predčasné splatenie lízingu a následne sme ťahač predali ako vrak. Ako máme účtovať, ako o škode alebo o predčasnom predaji vozidla, čiže porušenie podmienok lízingu? Ak o škode, čiže zostatková cena k 31. 12. 2015 na 549/082 do výšky odškodnenia a predaj na 541, poistné plnenie na 648 a predaj na 641. Účtovné odpisy za 1-4/2016 sú pripočítateľnou položkou, alebo ich vôbec nemáme v roku 2016 uplatniť.

Živnostník, platiteľ DPH vykonal prácu na stavbe. Za túto prácu vystavil faktúru. Firma A, ktorej ju vystavil, mu ju však celú neuhradila a živnostník ostal škodný, pretože pri vystavení faktúry odviedol DPH z celej sumy. Firmu A dal na súd a súd aj vyhral- má nárok na úhradu dlžnej sumy. Firma však doteraz dlžnú sumu neuhradila a medzitým zanikla. Pri vystavení faktúry odviedol DPH z celkovej sumy, uhradená mu bola iba časť faktúry firmou A. Má živnostník nárok na zápočet, alebo vrátenie DPH zo sumy, ktorú mu dlží Firma A? Živnostník je presvedčený, že sa to dá nejako započítať, aby sa mu tá odvedená DPH vrátila (časť z tej dlžnej sumy).

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?

Spoločnosť vykonáva strážnu službu. V zmluve s odberateľom má dohodnuté, že zodpovedá za všetky škody, u ktorých bude preukázané, že vznikli v dôsledku nesplnenia alebo porušenia povinností dodávateľa. V zmluve je ďalej uvedené, že dodávateľ pomerne zodpovedá za všetky škody, ktoré dokázateľne vznikli aj v dôsledku neúmyselného konania alebo opomenutia jeho zamestnancov. V r. 2013 došlo počas stráženia našou firmou ku krádeži majetku odberateľa (časti oplotenia). Krádež bola ohlásená Obvodnému oddeleniu PZ a bolo vydané trestné stíhanie spôsobené neznámym páchateľom. Odberateľ si uplatnil u dodávateľa strážnej služby náhradu škody. Dodávateľ strážnej služby na svoje náklady oplotenie opravil. Môžeme považovať náklady vynaložené na opravu oplotenia za daňový výdavok?

Spoločnosť účtujúca v systéme podvojného účtovníctva účtovanie spôsobom „B“, predmetom činnosti je nákup, oprava a predaj motorových vozidiel. Spoločnosť kúpi  havarované motorové vozidlo, ktoré opraví a následne predá. Ako zaúčtovať nákup havarovaného motorového vozidlo a ako zaúčtovať materiál, ktorý vstupuje do opravy uvedeného vozidla. Ide o aktiváciu?  

Zo skladu bol naložený tovar vlastnej výroby, ktorý prepravovala prepravná spoločnosť pre zahraničnú firmu. Odberateľovi však tovar nebol odovzdaný. Počas prepravy bol tovar spolu s kamiónom odcudzený. Prepravná spoločnosť podala trestné oznámenie. Ako postupovať v takomto prípade pri účtovaní? Je zaúčtovaný výdaj zo skladu na účtoch 613/123. Treba zaúčtovať faktúru odberateľovi, a následne škodu alebo naúčtovať priamo škodu zo skladu, prípadne či sa má účtovať výnos na účtoch 378/648? Ust. § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ukladá povinnosť odviesť daň vo výške odpočítanej dane, pri krádeži. Týka sa to aj vyššie spomínaného prípadu, keď ide o vlastný výrobok?

Účtovníčka firma, s. r. o. mala uzatvorenú zmluvu so SZČO v zmysle § 269 Obchodného zákonníka o vedení účtovníctva v roku 2005. V roku 2010 ukončila k 31. 8. zmluvu. V novembri 2012 jej bolo doručená výzva od SZČO na predloženie inventarizácie majetku a záväzkov k 31. 8. 2010. Vo vyzve je lehota na odstránenie do 30 dni, a veta, že ak do 30 dni od doručenia výzvy sa neodstráni daný nedostatok, bude si SZČO uplatňovať nárok na náhradu škody s odkazom na ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Môže si nárokovať SZČO na škodu, a akú ?

Osobné motorové vozidlo (zaradené v roku 2004) sme po havárii vyradili z evidencie dlhodobého majetku, keďže sme obdržali vyjadrenie z poisťovne, že predpokladané náklady na opravu prevyšujú 70 % všeobecnej hodnoty vozidla a škodu na vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu. Našli sme záujemcu, ktorý si automobil dokáže opraviť, aby ho mohol používať. Predmetné vozidlo sme mu odpredali, následne sa uskutočnil prepis na nového majiteľa aj na polícii. Ako máme postupovať? Účtovať o škode - účet  549-daňovo neuznaný náklad) -  a následne o predaji materiálu (účet 642); alebo vozidlo vyradíme v zostatkovej cene ( účet 541) a účtovať následne o predaji majetku (účet 641)? Fakturácia pri odpredaji osobného auta, pri kúpe ktorého sme si nemohli DPH odpočítať je bez DPH. Ako postupovať v prípade fakturácie použiteľných zvyškov  daného záujemcovi, ide o FO - nepodnikateľa, bude s DPH?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti: preberanie žiadostí od účastníkov konania, posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh, zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci, posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci. Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda. Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru. Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?  

Kedy zmarená, resp. zastavená investícia nie je škodou?

Živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a prevádzkuje obchod s priemyselným tovarom. Ako zaúčtovať tovar - napr. farby po záruke, príp. tovar, ktorý sa pri manipulácii poškodí zákazníkom alebo personálom. Na základe akého usmernenia možno účtovať o poškodenom tovare?

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou  a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z .n. p. a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena  majetku)?

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia, ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena majetku)?