Závislá činnosť

Chcel by som sa opýtať, akým pohľadom sa pozerať na sumu nepeňažného príjmu zamestnanca. Či už ide o zdaňovanie 1 % zo vstupnej ceny automobilu, keď zamestnanec používa firemné auto, alebo akýkoľvek iný nepeňažný príjem, napr. použitie firemného telefónu na osobné účely ako benefit. Ak je hodnota nepeňažného príjmu 100 € (napr. u vozidla so vstupnou cenou 10 000 €) alebo ak zamestnanec telefonovaním prečerpá povolený limit o 10 € - tak sa nahliada na sumu 100 €, resp. 10 € ako na tzv. čistú mzdu (ktorú nedostal zamestnanec vo forme peňazí - ale vo forme inej hodnoty) alebo ako na hrubú mzdu? A z tejto "čistej mzdy" sa následne počítajú odvody do poisťovní?

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Vysielanie zamestnancov do zahraničia je stále aktuálna téma. Slovenské spoločnosti sa uchádzajú o zákazky v zahraničí a následne ich aj uskutočňujú. Pri poskytovaní služieb v zahraničí je potrebné v prvom kroku rozlíšiť,  či pôjde o vysielanie alebo dočasné pridelenie. Ide o dva odlišné inštitúty a na základe identifikovania jedného z nich je potom potrebné urobiť následné kroky. Napr. v Rakúsku je potrebné urobiť iné ohlásenie a vyplniť iné formuláre. V praxi veľakrát spoločnosti zistia, že nemajú na uskutočnenie zákazky dostatočný počet svojich zamestnancov alebo je z nejakého dôvodu pre ne nevýhodné využiť na uskutočnenie zákazky svojich zamestnancov. Dochádza teda k uzatvoreniu zmluvy o dielo alebo zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou a živnostníkom (SZČO).

Firma s. r. o. má konateľa spoločnosti, ktorý má podiel na ZI - 40 % a zároveň je zamestnancom spoločnosti. Poskytol s. r. o. ako spoločník bezúročnú pôžičku a prenajíma s. r. o. nehnuteľnosť. Je závislou osobou z titulu poskytnutej pôžičky, keď áno ako ďalej pokračovať, dopočítať úroky a tieto budú nákladovou položku v s. r. o. a u neho ako súkromnej osoby to bude ako, keď neprijal žiadne úroky. Ďalej s prenájmom budovy ako postupovať. Má pridelené DIČ DÚ k prenájmu nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je konateľom spoločnosti a zároveň zamestnancom, poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je zamestnancom a poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Prosím o bližšie konkrétnejšie vysvetlenie transferového oceňovania závislých osôb.

Z hospodárenia stálej prevádzky v Nemecku rozhodol jediný spoločník - konateľ vyplatenie tantiémy (zdroj nie je zisk po zdanení) za rok 2012 vo výške 37 500 €. Zdroj príjmu nie je teda zisk po zdanení, nejde o tantiému aj keď je tak označená - je to odmena. Tantiéma-odmena za rok 2012 je evidovaná ako nevyplatená na účtoch 522/333 . Je toto účtovanie správne? Pre nedostatok finančných prostriedkov je táto odmena stále nevyplatená. Tento príjem bude vyplatený konateľovi-zároveň zamestnancovi, ktorý má od platiteľa príjem zo závislej činnosti. Zdaňuje sa tento príjem zamestnanca-konateľa ako bežný príjem zo závislej činnosti v čase výplaty? Ako sa postupuje pri výpočte VZ na odvody do sociálnej a zdravotnej poistovne pri výške 37 500 € a v akej výške?

Považuje sa vykonávanie činností lekárskych štúdií, znaleckých posudkov v odbore psychiatria - teda výlučne pre štátne orgány za závislú alebo nezávislú činnosť? Je takáto osoba zdaniteľnou osobou aj pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?