Zdravotná starostlivosť

Pacientka bez ťažkostí príde k obvodnému gynekológovi na preventívnu gynekologickú prehliadku, tú jej lekár vykoná a dá jej Výmenný list na mamografiu s tým, že pacientka sa objedná sama v zariadení, ktoré si sama vyberie. Lekár teda nevie čas vyšetrenia ani zariadenie, v ktorom sa mamografia  vykoná (pacientky často aj zariadenia menia podľa toho, kde dostanú skorší termín vyšetrenia). Pacientka  mamografiu absolvuje o cca pol roka, z mamografie je odoslaná domov s tým, že výsledok bude odoslaný jej gynekológovi. Bezprostredne po vyšetrení teda pacientka nie je o výsledku informovaná, nakoľko snímku lekár popisuje až neskôr. Pacientka potom príde ku gynekológovi až o 3 roky s tým, že  má rakovinu prsníka a žiada výsledok mamografie, no gynekológ žiadny výsledok nemá, lebo ho nedostal. Gynekológ ani nevedel, kde a kedy pacientka mala vyšetrenie. Pacientka si teda ide vyžiadať nález mamografie na RTG pracovisko, kde jej oznámia, že mala pozitívny nález  a že ho aj s odporučením ďalšieho postupu poslali gynekológovi klasickou poštou.  Otázka: Kto je v takomto prípade zodpovedný za neoznámenie nálezu pacientke? RTG pracovisko, ktoré tvrdí, že nález odoslali? (pracoviská nálezy posielajú klasickou poštou obyčajne, iné doporučene a niektoré e-mailom) ? Pacientka, ktorú na RTG  poučili, aby sa o výsledku informovala? Gynekológ, ktorý nález nedostal? Pošta? Stratila sa obálka na pošte? 

Je možné legálne predpisovať recepty a/alebo poukazy na zdravotnícku pomôcku cez e-health mimo ordinačných hodín? V praxi sa často stáva, že celú ordinačný čas zaberie vyšetrovanie pacientok, ktoré fyzicky prišli do ambulancie, no počas toho telefonujú/mailujú ďalšie pacientky, ktoré chcú recepty/poukazy chronickej medikácie (napr. antikoncepcia, poukazy na vložky a pod. - teda tieto pacientky nie je potrebné pri každom predpise vyšetrovať). Predpisovanie receptov trvá často do večerných hodín, čo je už po schválených ordinačných hodinách. Podľa neoverených informácií niektorí lekári dostali za takúto činnosť pokutu od zdravotnej poisťovne. Môžem byť za takúto činnosť potrestaný/sankcionovaný od akejkoľvej inštitúcie? Resp. môžem si vykázať predpísanie receptu?

V zmysle § 13 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti považuje aj pobyt sprievodcu hospitalizovanej osoby. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené a reguluje ich zákon č. 577/2004 Z.z. Moja otázka sa týka výkladu pojmov uvedených v zákone. Čo sa konkrétne rozumie pod pojmom "pobyt sprievodcu"? Ide len a číru prítomnosť, bez toho že by sprievodca dostal samostatné lôžko, alebo službou je poskytovanie lôžka pre sprievodnú osobu? Zákon č. 577/2004 Z.z. v § 38 ods. 8 písm. d) špecifikuje poistencov, ktorí sú oslobodení od poplatkovej povinnosti. Znenie zákona obsahuje pojem "dojča", no legálnu definíciu tohto pojmu neudáva. Kto sa v tomto prípade považuje za dojča? Dieťa ktoré sa dojčí bez ohľadu na svoj vek, alebo sa výklad tohto pojmu ponecháva na zdravotnícke zariadenie, v ktorom je poistenec hospitalizovaný?

V ustanovení § 38a ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedené, že pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá. Ak oprávnená osoba vo svojej žiadosti o výpis zo zdravotnej dokumentácie uvádza, že výpis žiada na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má poskytovateľ kompetenciu (resp. právo) žiadať od oprávnenej osoby ďalšie podklady dokazujúce predmetný dôvod vyžiadania zdravotnej dokumentácie?

Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa temer denne stretávam s nutnosťou vydávať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. V prílohe č. 5 k vyhláške 9/2009 vydanej MV SR, sú vymenované minimálne požiadavky na úroveň telesnej schopnosti a duševnej schopnosti na vedenie motorových vozidiel a spôsob ich posudzovania. Pri telesných ochoreniach je legislatíva celkom podrobne popísaná. Problém však nastáva na úrovni psychickej zdravotnej spôsobilosti u osôb s psychiatrickým ochorením alebo u osôb sledovaných a liečených pre závislosti. Chcela by som sa opýtať, ako mám postupovať v prípade, že pacient má stanovenú diagnózu napr. schizofrénia. Podľa vyhlášky 9/2009 MV SR patrí schizofrénia medzi ochorenia vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla (pre sk. 1 aj 2). V mojej praxi sa stretávam s tým, že ošetrujúci psychiater nepodá podnet na odobratie oprávnenia viesť motorové vozidlo. Je mojou povinnosťou (ako všeobecný lekár pre dospelých), žiadať vyjadrenie od odborného lekára alebo priamo odoslať informáciu o strate zdravotnej spôsobilosti na príslušný dopravný inšpektorát?

Pacient uzatvoril dohodu o poskytovaní ZS s poskytovateľom ZS "A" , približne po 3 mesiacoch od uzatvorenia tejto dohody si našiel nového poskytovateľa ZS "B", s ktorým uzatvoril novú dohodu o poskytovaní ZS. Aké právne následky má uzatvorenie novej zmluvy o poskytovaní ZS s prihliadnutím na § 12 ods. 7, 9 a ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? 

Aká je zodpovednosť (gynekologickej) ambulancie za výsledky laboratórnych vyšetrení? Gynekologická ambulancia je s. r. o., s ktorou má pacientka uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti  (kapitáciu). Príklad: tehotná pacientka má v našej ambulancii realizované vyšetrenia na diagnostiku vrodených chýb plodu (napr. Trisomy test v laboratóriu  Medirex). Výsledok vyšetrenia počas tehotnosti je poriadku, ale po pôrode sa zistí, že dieťa je postihnuté morbus Down. Ak by to bolo zistené pomocou Trisomy testu, mohla by mať žena vyvolaný potrat v II. trimestri zo zdravotnej indikácie. Po pôrode samozrejme pacientka podá podnet na UDZS. Je gynekológ za uvedený stav zodpovedný? Má zodpovednosť ambulancia ako PZS?

Porušujem nejaký právny predpis, ak pacientke predpíšem v ambulancii recept na lieky v deň jej prepustenia z ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice?  V praxi sa totiž stáva, že pacientka je prepustená z nemocnice a prepúšťajúcim lekárom je odoslaná priamo do ambulancie a je poučená, že ambulantný lekár jej recept – lieky predpíše. Skutočanosť, že by mal  lieky vydať alebo predpísať prepúšťajúci lekár je irelevantná, lebo on tak neurobil a ani neurobí. Zo zdravotného hľadiska je nutné lieky predpísať a pacientka nemôže byť rukojemníkom a nie je možné ju vrátiť späť do nemocnice. V podstate technicky nie je problém lieky predpísať, len som mal nejasné informácie, že lekári, ktorí tak robili, boli pokutovaní zo strany zdravotných poisťovní.

S účinnosťou od 25. novembra 2021 bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav. Vláda Slovenskej republiky v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom nariadila na celom našom území pracovnú povinnosť vo väzbe na opatrenia hospodárskej mobilizácie prijaté v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID -19. Pracovná povinnosť bola nariadená s účinnosťou od 3. decembra 2021. Aké sú podmienky pre určenie pracovnej povinnosti? Môže vôbec zdravotnícky pracovník ukončiť pracovný pomer počas núdzového stavu, alebo potom ako mu bude uložená pracovná povinnosť? V článku vám komplexne priblížime problematiku ukladania pracovnej povinnosti.

Pracujem ako súkromný lekár špecialista. Mám pacienta, ktorý jedná so mnou verbálne agresívne, konfrontačne, úraža lekára aj zdravotnú sestru, meria čas vyšetrenia, snaží sa riadiť liečbu a ordinovať si vyšetrenia sám, ako má potrebu... so všetkým napriek. max. snahe je nespokojný. Pri mojom nesúhlase sa vyhráža podnetom na UDZS, trestným oznámením, medializovaním/ tomu by som sa rád vyhol, nakoľku pacient „bude mať vždy pravdu“ a lekár asi nemá žiadne práva/. Napriek tomu, že som ho vyzval aby si našiel iného lekára, nie je ochotný, tvrdí že má možnosť slobodnej voľby lekára a nástojí na poskytovaní zdravot. starostlivosti na našom pracovisku. Ja ako lekár mám pocit, že jeho stav už nedokážem hodnotiť objektívne, nakoľko vzhľadom na jeho správanie som už emocionálne zaujatý. Ako môžem lege artis odmietnúť dalšie vyšetrenie / ošetrovanie takéhoto pacienta? Nejde o vitálnu indikáciu či životohrozujúci stav.

Akú zodpovednosť a za čo konkrétne má odborný zástupca zdravotníckeho zariadenia? Konkrétna situácia: Neštátne zdravotnícke zariadenie: s. r. o. - gynekologické ambulancie + JAS. Majiteľ a konateľ s. r. o. je iná osoba ako odborný zástupca. Odborný zástupca je zamestnancom -  je jedným z lekárov, ale v zariadení pracuje viac lekárov v jednom odbore.  Viem, že odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Mňa by zaujímalo, čo to konkrétne znamená: Za čo zodpovedá, akú má zodpovednosť za pochybenie iných lekárov v s. r. o.? Aké sú jeho možné postihy a sankcie (nenašiel som žiadne v zákone...)?  Ako má zodpovedať za "odbornosť" lekárov,  ak nemá možnosť ich prijímať ani prepúšťať zo zamestnaneckého pomeru? V prípade, že majiteľ s.r.o rozšíri činnosť aj na iné odbory, bude tento odborný zástupca zodpovedný za všetky odbory alebo musí mať s.r.o. odborného zástupcu pre každý odbor samostatne?

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Ako máme postupovať v situácii, keď v našom zariadení (zariadenie sociálnych služieb) ošetrujeme pacientku, ktorá trpí malnutríciou, má nepostačujúci príjem stravy a je teda ohrozená vážnymi následkami malnutrície. U pacientky je indikované zavedenie nasogastrickej sondy (perspektívne PEG) , nie sú známe žiadne kontraindikácie. Pacientka netrpí onkologickým ochorením , a ošetrujúce sestry sú presvedčené , že jej stav by sa mohol zlepšiť po zavedení sondy a následnom zabezpečení príjmu potravy v súlade s potrebami .  Jej syn, lekár,  však zavedenie sondy odmieta  so slovami „nechajme babičku dožiť v pokoji“. Pacientka je dezorientovaná, nedokáže zrozumiteľne komunikovať ale nie je zbavená svojprávnosti. Má vyše 90 rokov . Prosíme, ako máme postupovať, aby sme neboli obvinení zo zanedbania starostlivosti ? Má syn právo rozhodovať o ukončení liečby? Riziká/otázky : Existuje spôsob ako pomôcť, my ho však neuplatníme, nehrozí riziko obvinenia zo zanedbania starostlivosti napríklad iným príbuzným? Do akej miery majú blízki príbuzní právo rozhodovať o liečebných postupoch, zakazovať , resp. nesúhlasiť s výkonmi, ktoré sú z pohľadu ošetrujúceho personálu potrebné? Vaše odporúčanie ako postupovať v tomto a podobných prípadoch?

Mení sa výška poplatkov pri poskytovaní ambulantnej pohotovostnej služby (lekárskej služby prvej pomoci). Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady: 2 €, 0 €, ak bol poistenec následne odoslaný k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby, 10 €, ak v rámci pevnej ambulantnej pohotovostnej služby sa zdravotná starostlivosť poskytuje formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby. Je táto citácia z určitého materiálu pravdivá - zvlášť ma zaujíma posledná položka 10 € vo výjazdovej LSPP. 

Poskytovateľ špecializovanej ambulantnej starostlivosti má právo k vstupnému vyšetreniu žiadať pacienta o výpis zo zdravotnej dokumentácie. Je povinný vyšetriť pacienta, ak neprinesie výpis zo zdravotnej dokumentácie? Ako má v takom prípade postupovať? Môže byť špecialista postihovaný, ak výpis neobsahuje dôležitú skutočnosť alebo liek, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie špecialistu o ním urobenej diagnóze alebo ním navrhnutej liečbe.

Má sprevádzajúci príbuzný zákonné právo byť pri vyšetrení pacienta? Ak áno, kedy a za akých podmienok? Ak nie, prečo? Existuje právna norma, ktorá to upravuje? 

Držiteľ v roku 2016 uhradil inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, za dodané zdravotnícke služby dohodnutú sumu 1 000 €. Akým spôsobom sa zdaní uvedená úhrada?

Sme príspevková organizácia – zdravotnícke zariadenie. Naša hlavná činnosť – poskytovanie zdravotnej starostlivosti nepodlieha dani z príjmov. Od úradu práce dostávame príspevok na mzdu zamestnanca v chránenej dielni. Platí aj pre nás povinnosť zdaniť tento príspevok daňou z príjmov právnických osôb?

Pracujem v poliklinickom pracovisku, ktoré nepatrí k pracoviskám, ktoré by požadovali platby od pacientov za zdravotnú starostlivosť a v tomto ohľade sa nás novela zákona 577/2004 Z. z.  až tak nedotkla. Problém ale vystúpil v rámci prakticky jediných bežných platieb uhrádzaných našimi pacientmi – ide o služby, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nesúvisia a predstavujú len doplnkovú službu, konkrétne: 1. Platba za odoslanie výsledku vyšetrenia poštou, ak si pacient nechce pre výsledok prísť sám (pacient dostane na výber – príde si pre výsledok osobne, alebo ak mu to nevyhovuje, zaplatí poplatok, ktorý je sumou nákladov na odoslanie pošty), 2. Platba za návleky (50 centov), resp. jednorazový uterák (1 €) na RHB (rehabilitačnom) pracovisku, v prípade, ak pacient, ktorý je vždy RHB pracovníkom upozornený, že si má na výkon doniesť prezuvky a uterák, si jednu, resp. obe veci neprinesie, 3. Platba za napálenie kópie CD nosiča (2 €) RTG vyšetrenia, ak pacient originálne CD priložené k nálezu stratil. Keďže nechcem aby pokračovali len teoretické úvahy a odpovede typu „za nič sa nesmie vyberať“ a hlavne nechcem ukrátiť pacienta ani svoju firmu, potrebovala by som vedieť či naozaj nemáme právo vyberať za tieto uvedené položky, keď: a) Novela zákona a povinnosti z nej vyplývajúce sa týkajú IBA cenníku a zoznamu ZDRAVOTNÝCH výkonov a služieb súvisiacich so zdravotným výkonom a nedotýka sa služieb, ktoré nie sú zdravotným výkonom, ani so zdravotným výkonom nesúvisia b) Naša firma má podľa zápisu v obchodnom registri, okrem prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, povolenú aj „kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi“, ako aj „sprostredkovanie obchodu a služieb“, c) Odosielanie výsledku poštou, návleky i CD na naše náklady by boli vlastne darom pre pacienta.

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?