Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Pracovná disciplína a skončenie pracovného pomeru

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Pracovná disciplína si vyžaduje plnenie jednotlivých právnych povinností zamestnanca, ktorých plnenie si vyžaduje právny poriadok, pracovná zmluva alebo vnútorné normatívne predpisy zamestnávateľa, ktoré sú u neho v platnosti. Pritom pojem „pracovná disciplína“ zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neustanovuje, ustanovuje však jednotlivé rámcové právne povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca, ktoré musia byť bezvýhradne rešpektované. Pritom s porušením pracovnej disciplíny spája Zákonník práce možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo jeho okamžitým skončením. Podstatné pritom je, či išlo o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca v danom prípade. Jednotlivé obligatórne predpoklady pre skončenie pracovného pomeru zamestnanca pre porušenie pracovnej disciplíny budú preto predmetom tohto článku.

Pracovná disciplína zamestnanca
V Zákonníku práce sa nenachádza vymedzenie pojmu "pracovná disciplína", v tomto predpise sú však ustanovené jednotlivé rámcové právne povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca, ktoré sú ustanovené demonštratívnym právnym výpočtom.
Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:
-
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
-
byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
-
dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
-
v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
-
hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
-
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
-
písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 Zákonníka práce, ktoré už boli uvedené, povinný najmä:
-
riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
-
utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
-
zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a Zákonníka práce,
-
utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
-
zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
-
zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
Skutočnosť, že Zákonník práce taxatívne neustanovuje právne povinnosti zamestnanca a vedúcich zamestnancov umožňuje zamestnávateľom, aby si sami prijímali vnútorné právne predpisy, v ktorých si upravia nielen špecifické prípady porušení pracovnej disciplíny, a čo sa pod pojmom "pracovná disciplína" rozumie, ale aj rozlíšia prípady "menej závažného" a " závažného porušenia" pracovnej disciplíny. Rozlišovanie uvedených rôznych stupňov porušenia pracovnej disciplíny je pritom významným aj z hľadiska závažnosti právnych následkov, napríklad okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ len v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny.
UPOZORNENIE:
Jednotliví zamestnávatelia musia pri stanovovaní jednotlivých prípadov porušovania pracovnej disciplíny zamestnancami vo vnútorných predpisoch rešpektovať skutočnosť, že ide o vnútorné predpisy, ktoré majú podzákonný a vykonávací charakter a majú obmedzenú personálnu pôsobnosť.
V kontexte uvedeného platí, že vnútorné predpisy zamestnávateľa nemôžu ukladať podriadeným zamestnancom právne povinnosti, ktoré idú nad rámec ústavnej a zákonnej právnej úpravy. Taktiež nimi nemožno ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré nepodliehajú zamestnávateľovi. Cieľom vnútorných predpisov je takto ustanoviť špecifické prípady porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bude zamestnávateľ postihovať prostredníctvom vyvodzovania jednotlivých sankcií.
Pod porušením pracovnej disciplíny je preto potrebné rozumieť nielen porušenie právnych povinností zamestnanca a vedúceho zamestnanca, ktoré sú ustanovené v § 81 a § 82 Zákonníka práce, ale aj porušenie právnych povinností zamestnanca, ktoré sú ustanovené v pracovnej zmluve alebo ustanovené v normatívnych interných predpisoch zamestnávateľa, ktoré sú u neho v platnosti.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.