Množstvo právnych názorov, nových odborníkov na oblasť pracovného práva, ktorí sa objavili za posledné dva týždne v súvislosti s novým vírusovým ochorením a jeho premietnutím do oblasti pracovnoprávnych vzťahov, bolo prekvapením. Bohužiaľ však mnohé z názorov predstavovali len subjektívne vnímanie právnej úpravy zo strany dotknutého človeka a nie postup, ktorý by bol použiteľný v podmienkach slovenského zamestnávateľa.
Na základe niektorých až absurdných možností, ktoré prišli zo zahraničia, by sme si preto dovolili v nasledujúcom právnom výklade zodpovedať niektoré otázky súvisiace s uplatňovaním konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov a minimálne v rámci preventívnej informačnej činnosti upozorniť zamestnávateľov i zamestnancov, kde sú možnosti a kde limity zákonnej právnej úpravy.
Vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu a zásadný nedostatok voľného času pre každého, kto sa pohybuje aktuálne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo, je právny výklad spracovaný do hitparády pokusov od najhoršieho po tie Zákonníkom práce upravené.
- Vzor
Prvé miesto: Technická nezamestnanosť
Žiadny pracovnoprávny predpis v Slovenskej republike nepozná pojem technickej nezamestnanosti. Tento inštitút, ktorý sa snažia niektorí zamestnávatelia priniesť do nášho právneho poriadku podľa vzoru zahraničných právnych úprav je u nás nepoužiteľný, a teda jeho prípadné zavedenie do vnútropodnikovej praxe je neplatné. V anglicky hovoriacich krajinách alebo vo všeobecnej ekonomickej teórii nájdete pojem technologickej nezamestnanosti, ktorá spočíva v rušení pracovných miest zamestnancov v dôsledku zavádzania nových moderných výrobných strojov a prístrojov, v podstate v nahrádzaní ľudskej práce automatizovanými či informačnými systémami.
V posune do oblasti pracovného práva sa udomácnil v zahraničných právnych úpravách pojem technickej nezamestnanosti, ktorá spočíva v zachovaní trvania pracovného pomeru zamestnanca, ale bez uplatnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho inštitútu na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a pochopiteľne bez akéhokoľvek poskytovania mzdy alebo náhrady mzdy zamestnancom. V preklade do laického jazyka, ide o zachovanie pracovného pomeru bez prideľovania práce zamestnancovi, bez platenia mzdy alebo náhrady mzdy, ale pri zachovaní platenia zdravotných a sociálnych odvodov zamestnávateľa. Takéto uplatnenie pracovnoprávneho inštitútu alebo slovenský zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) nepozná a neumožňuje ho.
Obdobou technickej nezamestnanosti v slovenskom ZP je poskytnutie tzv. pracovného voľna bez náhrady mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) ZP, ktoré je však realizované za úplne iných hmotnoprávnych podmienok jeho poskytnutia, a aj dopadov do oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. V zmysle § 141 ods. 3 písm. c) ZP zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno výlučne na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna i výška stanovenej náhrady mzdy je na zamestnávateľovi.
Pri ich určovaní by sa mal odvíjať od žiadosti zamestnanca, ale nie je ňou bezprostredne viazaný. Dôvodom poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy sú pre samotné poskytnutie pracovného voľna irelevantné, hoci ich môže zamestnávateľ zohľadniť pri svojom rozhodovaní sa. V tomto prípade ZP neustanovuje, že ide o rovnaké dôvody ako v § 141 ods. 2 ZP alebo o iné dôvody