Čo je švarcsystém a prečo sa mu venuje zvýšená pozornosť
Švarcsystém predstavuje formu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej sa reálny pracovný pomer maskuje iným zmluvným vzťahom než pracovnou zmluvou. Hoci ide fakticky o závislú prácu, vykonáva ju živnostník alebo jednoosobová s.r.o. mimo pracovného pomeru. Dôvod je najmä finančný: zamestnanci podliehajú progresívnemu zdaneniu a odvodom, zatiaľ čo SZČO môžu využiť nižší základ dane po uplatnení paušálnych výdavkov a sadzbu 15 % pri príjmoch do 100 000 eur ročne. Ani výkon práce cez jednoosobovú s.r.o. však takýto zastretý pracovný vzťah nerieši. Štát odhaduje úniky na daniach a odvodoch z týchto schém približne na 251 miliónov eur ročne, čo sa odráža aj v intenzite kontrol.
Rozhodujúce nie je formálne znenie zmluvy, ale reálne fungovanie spolupráce. Úrady posudzujú najmä faktický obsah vzťahu. Riziko prekvalifikovania na závislú prácu zvyšujú napríklad: závislosť od jedného hlavného odberateľa, pravidelná mesačná odmena bez väzby na výsledky a bez podnikateľského rizika, práca podľa pokynov objednávateľa, zapojenie do interných tímov, výkon práce v jeho priestoroch a s jeho vybavením, vystupovanie navonok ako zamestnanec (napr. firemný e-mail či karta), rovnaká činnosť ako u interných zamestnancov alebo nemožnosť zastúpenia inou osobou.
Súdy: výnimky neexistujú ani pre IT či platformy
Aktuálna judikatúra potvrdzuje prísny prístup. Najvyšší správny súd ČR (7 Ads 52/2025, TechFides Solutions) uviedol, že charakter práce v IT – projektové nastavenie, flexibilita či práca na diaľku – neznamená osobitný právny režim. Kľúčové je každodenné zadávanie úloh, kontrola ich plnenia, záväzné termíny a reálne začlenenie do tímu. Nie je podstatné ani to, že si pracovník zvolil režim SZČO dobrovoľne a že je pre neho finančne výhodný. V inom rozhodnutí (22 Ads 168/2025, VELKÁ PECKA) súd zdôraznil, že riadenie nemusí byť osobné – môže ho zabezpečovať aj algoritmus platformy. Ani možnosť výberu zákaziek neobstojí, ak ich odmietanie vedie k sankciám.
Reálne riziká pre firmy aj živnostníkov
Sankcie za nelegálne zamestnávanie sú výrazné: pokuty od inšpektorátu práce sa pohybujú od 4 000 (prípadne 8 000) až do 200 000 eur. Môžu sa pridať aj ďalšie dôsledky, napríklad vrátenie príspevkov z úradu práce, vylúčenie z verejných obstarávaní, zápis do registra nelegálnych zamestnávateľov či obmedzený prístup k dotáciám a eurofondom. Okrem toho hrozí dorubenie daní a odvodov spolu s úrokmi a penále, v závažných prípadoch aj trestnoprávna zodpovednosť. Postihy sa môžu týkať aj samotných živnostníkov. Od januára 2026 navyše vzrástli daňové pokuty – napríklad za nepodanie daňového priznania ani po výzve môže byť uložená sankcia od 100 až do 60 000 eur. Rizikové sú najmä odvetvia ako výroba, stavebníctvo, IT, agentúrne zamestnávanie či marketing.
Čo môžete urobiť už teraz
Ak vaša firma spolupracuje s externými dodávateľmi, neznamená to automaticky závislú prácu. Je však vhodné preveriť interné nastavenie spolupráce a posúdiť, či nevykazuje znaky závislej práce. Odporúča sa zosúladiť realitu s dokumentáciou – teda zmluvy, objednávky, rozsah činností aj fakturáciu. Včasná interná kontrola pomôže odhaliť slabé miesta skôr, než ich identifikuje kontrolný orgán.
Zdroj: Accace