Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: pravidlá a ochrana

Vydané: 3 minúty čítania
Zamestnanci so zdravotným postihnutím požívajú podľa Zákonníka práce osobitnú ochranu. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení, ktorá svojmu zamestnávateľovi predložila rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný vytvárať pre týchto zamestnancov vhodné pracovné podmienky, zabezpečiť ich pracovné uplatnenie a podporovať získavanie, rozširovanie či zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom vzdelávania alebo výcviku. Zároveň má prispôsobovať pracoviská tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli čo najlepšie vykonávať svoju prácu a dosahovať porovnateľné pracovné výsledky.

Ak nie je možné zamestnanca zamestnávať za bežných pracovných podmienok, zamestnávateľ môže zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Ďalšie povinnosti pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím upravuje najmä zákon o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi teoretickú alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) na zachovanie, rozšírenie alebo zmenu kvalifikácie. Rekvalifikácia sa realizuje na základe písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, spravidla v pracovnom čase, pričom zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Opatrenia súvisiace so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a starostlivosťou o ne zamestnávateľ prerokúva so zástupcami zamestnancov. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času alebo zavedenie konta pracovného času je možné len po dohode so zamestnancom so zdravotným postihnutím.

Pri prideľovaní práce musí zamestnávateľ prihliadať na zdravotný stav zamestnanca a zabezpečiť ochranu jeho bezpečnosti a zdravia pri práci. V pracovnoprávnych vzťahoch je zároveň zakázaná diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu.

Osobitná ochrana sa vzťahuje aj na skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď spravidla len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Výnimky sa týkajú najmä zamestnancov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, prípadov zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa či závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Podanie žiadosti o súhlas s výpoveďou musí zamestnávateľ bezodkladne oznámiť dotknutému zamestnancovi. Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru je zároveň povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Rovnaké princípy ochrany sa uplatňujú aj pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa zákona o štátnej službe.

Zdroj: Národný inšpektorát práce