JUDr. Zdenko Doktor

Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom? 

Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom? 

Som poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - praktický lekár pre dospelých a dlhodobe bojujeme a vypisovaním príkazov na prepravu sanitným vozidlom pre pacientov. Všetky príkazy na prepravu musíme vypisovať my, nakoľko špecialisti ich odmietajú vypísať, aj keď dopravu indikujú oni. Je tento postup správny? Lebo nám tým stúpa nákladovosť a vypisujeme sanitné vozidlá aj na vysokošpecializované pracoviská, ktoré my ani nemôžeme indikovať. Zdravý sedliacky rozum mi vraví, že kto dopravu indikuje, mal by aj vypísať príkaz na prepravu. A musíme potvrdzovať aj spiatočné jazdy. Ako by to malo byť podľa zákona? 

Chcem poprosiť o stanovisko k problematike odborného garanta. Sme súkromná poliklinika s odborným garantom na všetky zdravotnícke odbory. V laboratóriu máme odbornú garantku vysokoškolsky vzdelanú osobu na plný úväzok formou pracovnej zmluvy. Zamestnankyňa nás požiadala o skrátenie úväzku na 0,8, tým pádom tam nebude jeden deň . Nie sme si istí, či s týmto budú súhlasiť na VÚC a tak isto aj zdravotné poisťovne.

Pracujem ako súkromný lekár špecialista. Mám pacienta, ktorý jedná so mnou verbálne agresívne, konfrontačne, úraža lekára aj zdravotnú sestru, meria čas vyšetrenia, snaží sa riadiť liečbu a ordinovať si vyšetrenia sám, ako má potrebu... so všetkým napriek. max. snahe je nespokojný. Pri mojom nesúhlase sa vyhráža podnetom na UDZS, trestným oznámením, medializovaním/ tomu by som sa rád vyhol, nakoľku pacient „bude mať vždy pravdu“ a lekár asi nemá žiadne práva/. Napriek tomu, že som ho vyzval aby si našiel iného lekára, nie je ochotný, tvrdí že má možnosť slobodnej voľby lekára a nástojí na poskytovaní zdravot. starostlivosti na našom pracovisku. Ja ako lekár mám pocit, že jeho stav už nedokážem hodnotiť objektívne, nakoľko vzhľadom na jeho správanie som už emocionálne zaujatý. Ako môžem lege artis odmietnúť dalšie vyšetrenie / ošetrovanie takéhoto pacienta? Nejde o vitálnu indikáciu či životohrozujúci stav.

Chcel som začať v rámci e-zdravotníctva v mojom ambulantnom softvéri použiť funkciu: opakovaný elektronický predpis zdravotníckej pomôcky (pomôcky pre inkontinentné sk. B), avšak výrobca softvéru mi oznámil, že to legislatíva neumožňuje a že je možný len opakovaný elektronický predpis receptu na lieky. V praxi ide o to, že veľké množstvo pacientiek má opakovane každý mesiac predpísané tie isté vložky, plienky alebo nohavičky pre únik moču (zdravotnícke pomôcky skupiny B, kód MKCH: U99.01 resp. U99.02), každý mesiac je nutné vytlačiť tlačivo - poukaz. Teda možnosť predpísania opakovaného elektronického poukazu by celý systém veľmi uľahčila. Prosím o vysvetlenie, ktorý zákon, ev. iná právna norma tento problém upravuje, či umožňuje opakovaný elektronický predpis zdravotníckej pomôcky, či rozlišuje medzi receptom na liek a poukazom na zdravotnú pomôcku. Ak legislatíva neumožňuje opakovaný elektronický predpis zdravotníckej pomôcky, prosím o uvedenie postupu, akým je možné vykonať zmenu.

Akú zodpovednosť a za čo konkrétne má odborný zástupca zdravotníckeho zariadenia? Konkrétna situácia: Neštátne zdravotnícke zariadenie: s. r. o. - gynekologické ambulancie + JAS. Majiteľ a konateľ s. r. o. je iná osoba ako odborný zástupca. Odborný zástupca je zamestnancom -  je jedným z lekárov, ale v zariadení pracuje viac lekárov v jednom odbore.  Viem, že odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Mňa by zaujímalo, čo to konkrétne znamená: Za čo zodpovedá, akú má zodpovednosť za pochybenie iných lekárov v s. r. o.? Aké sú jeho možné postihy a sankcie (nenašiel som žiadne v zákone...)?  Ako má zodpovedať za "odbornosť" lekárov,  ak nemá možnosť ich prijímať ani prepúšťať zo zamestnaneckého pomeru? V prípade, že majiteľ s.r.o rozšíri činnosť aj na iné odbory, bude tento odborný zástupca zodpovedný za všetky odbory alebo musí mať s.r.o. odborného zástupcu pre každý odbor samostatne?

Dobrý deň, moja otázka je obdobou otázky zodpovedanej pod ID1086 dňa 07.02.2012 s tým rozdielom, že poskytovateľom LSPP je právnická osoba (s.r.o.) a druhá právnická osoba (s.r.o . - ambulancia s licenciou v odbore všeobecné lekárstvo) vysiela do služby LSSP svojho zamestnanca (lekára) na základe povinnosti danej zákonom a na základe rozpisu služieb vypísanom samosprávnym krajom. S poskytovateľom LSSP táto spoločnosť nemá zmluvný vzťah, nakoľko podmienky v ním predloženej zmluve neakceptovala. Ktorá z týchto spoločností je zodpovedná za pochybenie vyššie uvedeného lekára pri výkone lekárskej služby prvej pomoci? Spoločnosť, ktorej je tento lekár zamestnancom alebo poskytovateľ LSPP, v ktorého ambulancii je zdravotnícka činnosť týmto lekárom vykonávaná. Ďakujem. Milan Janoušek

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Ako máme postupovať v situácii, keď v našom zariadení (zariadenie sociálnych služieb) ošetrujeme pacientku, ktorá trpí malnutríciou, má nepostačujúci príjem stravy a je teda ohrozená vážnymi následkami malnutrície. U pacientky je indikované zavedenie nasogastrickej sondy (perspektívne PEG) , nie sú známe žiadne kontraindikácie. Pacientka netrpí onkologickým ochorením , a ošetrujúce sestry sú presvedčené , že jej stav by sa mohol zlepšiť po zavedení sondy a následnom zabezpečení príjmu potravy v súlade s potrebami .  Jej syn, lekár,  však zavedenie sondy odmieta  so slovami „nechajme babičku dožiť v pokoji“. Pacientka je dezorientovaná, nedokáže zrozumiteľne komunikovať ale nie je zbavená svojprávnosti. Má vyše 90 rokov . Prosíme, ako máme postupovať, aby sme neboli obvinení zo zanedbania starostlivosti ? Má syn právo rozhodovať o ukončení liečby? Riziká/otázky : Existuje spôsob ako pomôcť, my ho však neuplatníme, nehrozí riziko obvinenia zo zanedbania starostlivosti napríklad iným príbuzným? Do akej miery majú blízki príbuzní právo rozhodovať o liečebných postupoch, zakazovať , resp. nesúhlasiť s výkonmi, ktoré sú z pohľadu ošetrujúceho personálu potrebné? Vaše odporúčanie ako postupovať v tomto a podobných prípadoch?

Mení sa výška poplatkov pri poskytovaní ambulantnej pohotovostnej služby (lekárskej služby prvej pomoci). Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady: 2 €, 0 €, ak bol poistenec následne odoslaný k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby, 10 €, ak v rámci pevnej ambulantnej pohotovostnej služby sa zdravotná starostlivosť poskytuje formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby. Je táto citácia z určitého materiálu pravdivá - zvlášť ma zaujíma posledná položka 10 € vo výjazdovej LSPP. 

Citácia z Vášho textu: "Odmena za hodinu poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby je najmenej vo výške celkových mzdových nákladov zodpovedajúcich mzde lekára podľa odseku 3 prvej vety, ak ide o odmenu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby na základe iného vzťahu, ako je uvedený v tomto odseku." Je teda možná spolupráca medzi poskytovateľom APS a lekárom v zmysle obchodného prava - zmluvy uzatvorenej v zmysle Obchodného zákonníka? Aká je odmena "najmenej vo výške celkových mzdových nákladov zodpovedajúcich mzde lekára podľa odseku 3 prvej vety", ako sa stanoví? Pojem "celkových mzdových nákladov" je vlastne celková cena práce v zmysle Zákonníka práce?

Poskytovateľ špecializovanej ambulantnej starostlivosti má právo k vstupnému vyšetreniu žiadať pacienta o výpis zo zdravotnej dokumentácie. Je povinný vyšetriť pacienta, ak neprinesie výpis zo zdravotnej dokumentácie? Ako má v takom prípade postupovať? Môže byť špecialista postihovaný, ak výpis neobsahuje dôležitú skutočnosť alebo liek, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie špecialistu o ním urobenej diagnóze alebo ním navrhnutej liečbe.

V rámci prevádzkovania praxe pratického lekára pre dospelých prichádzame do kontaktu s problematikou posudzovania zdravotnej spôsobilosti (PZS). V prípade posudzovania zdravotnej spôsobilosti pedagogických zametnancov ide o posúdenie nielen telesnej, ale aj duševnej spôsobilosti na výkon povolania. Zaujíma nás, či je zo zákona potrebné posúdenie duševnej spôsobilosti učiteľov riadnym psychologickým vyšetrením klinickým psychológom, alebo je (za predpokladu negatívnej anamnézy na psychické problémy, či psychiatrické diagnózy v zdravotnej dokumentácii) dostatočné posúdenie praktickým lekárom pre dospelých?

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska sa započítava do limitu 100 hodín v kalendárnom roku (ods. 7 § 96 Zákonníka práce). Je možné dohodnúť so zdravotnou sestrou pracovnú pohotovosť nad rámec 100 hodín mimo pracoviska v pracovnej zmluve?

Pracujem v poliklinickom pracovisku, ktoré nepatrí k pracoviskám, ktoré by požadovali platby od pacientov za zdravotnú starostlivosť a v tomto ohľade sa nás novela zákona 577/2004 Z. z.  až tak nedotkla. Problém ale vystúpil v rámci prakticky jediných bežných platieb uhrádzaných našimi pacientmi – ide o služby, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nesúvisia a predstavujú len doplnkovú službu, konkrétne: 1. Platba za odoslanie výsledku vyšetrenia poštou, ak si pacient nechce pre výsledok prísť sám (pacient dostane na výber – príde si pre výsledok osobne, alebo ak mu to nevyhovuje, zaplatí poplatok, ktorý je sumou nákladov na odoslanie pošty), 2. Platba za návleky (50 centov), resp. jednorazový uterák (1 €) na RHB (rehabilitačnom) pracovisku, v prípade, ak pacient, ktorý je vždy RHB pracovníkom upozornený, že si má na výkon doniesť prezuvky a uterák, si jednu, resp. obe veci neprinesie, 3. Platba za napálenie kópie CD nosiča (2 €) RTG vyšetrenia, ak pacient originálne CD priložené k nálezu stratil. Keďže nechcem aby pokračovali len teoretické úvahy a odpovede typu „za nič sa nesmie vyberať“ a hlavne nechcem ukrátiť pacienta ani svoju firmu, potrebovala by som vedieť či naozaj nemáme právo vyberať za tieto uvedené položky, keď: a) Novela zákona a povinnosti z nej vyplývajúce sa týkajú IBA cenníku a zoznamu ZDRAVOTNÝCH výkonov a služieb súvisiacich so zdravotným výkonom a nedotýka sa služieb, ktoré nie sú zdravotným výkonom, ani so zdravotným výkonom nesúvisia b) Naša firma má podľa zápisu v obchodnom registri, okrem prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, povolenú aj „kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi“, ako aj „sprostredkovanie obchodu a služieb“, c) Odosielanie výsledku poštou, návleky i CD na naše náklady by boli vlastne darom pre pacienta.

Ako  má  postupovať  lekár, ktorý je  predvolaný  ako  svedok  na  políciu  a  súd? V  prvom prípade išlo  o marenie výkonu  úradného  rozhodnutia  a v druhom  prípade súdu  zmena  ambulantnej  liečby  na  ústavnú  liečbu (lekár – svedok).

Vedeli by ste mi, prosím, vysvetliť postup tohto procesu? Je nevyhnutné najprv odkúpiť s.r.o. a následne v nej urobiť zmeny, žiadať VÚC o súhlas s prevádzkovaním, a tiež poisťovne? Alebo odkupením s.r.o. získavam všetky náležitosti?

Som lekárka, podnikám ako FO v odbore SvLZ / Spoločne vyšetrovacie a lieč..../ v rádiodiagnostike / RTG, Mamografia, Sonografia /. Doteraz mám schválenú výšku vyberania prednostného vyšetrenia príslušným úradom samosprávneho kraja. Bolo mi vytknuté, že sa zmenil zákon a že už nemôžem vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie, napr. sonografické alebo mamografické, hoci na tieto vyšetrenia sa aj u nás objednáva aj na niekoľko mesiacov dopredu. Napr. lekár, ktorý má len ambulanciu na sonografiu a o iné sa nezaujíma, ten poplatok za prednostné vyšetrenie vyberať môže. Moja otázka je: Mám právo vyberať poplatok za prednostné vyšetrenia pacienta v stanovenom a schválenom čase ordinač. hodín -vyhradená jedna hodina z celkových 7 hodín dennej prevádzky?

Pred mesiacmi sme s mojou mamou založili s.r.o., ktorej vlastníkmi a konateľmi sme len my dve, moja mama je uvedená ako odborný garant. Vlastníme ambulanciu, spolu s priestormi, kde moja mama, atestovaný očný lekár, prevádzkuje ambulantnú starostlivosť zazmluvnenú poisťovňami. Ja pracujem ako sekundárny lekár v špecializačnej príprave v odbore oftalmológia v nemocnici. Keďže mám túto možnosť, rada by som vo voľnom čase pracovala u nás v ambulancii, t. j. napríklad od 16:00 do 18:00, po skončení mojej pracovnej doby. Bola by som veľmi rada, aby všetko, čo mám s firmou v pláne, prebiehalo korektne po legislatívnej stránke, preto sa na Vás obraciam s nasledovnými otázkami: Je možné aby som pracovala u nás v ambulancii, aj keď nie som zatiaľ atestovaný lekár, osamote, bez mamy, keď ona je odborný garant s.r.o.? Stačí, aby bola nejakým spôsobom na telefonickej príslužbe? Pečiatku by som používala firemnú. Ak by bol možný bod č. 1), keďže moja mama má jasne definované ordinačné hodiny a ja by som tam bola, napr. od 16:00 do 18:00, je možné, aby sa platil poplatok za vyšetrenie mimo ordinačných hodín, prípadne, by si pacient mimo ordinačných hodín hradil celé vyšetrenie sám? Viem, že za objednanie sa v rámci ordinačných hodín je možné pýtať cca 10 €, je aj pri tomto poplatku stanovená maximálna výška? Pýtam sa na poplatok preto, že pokiaľ som dobre informovaná, nie je možné, aby pacient platil za výkony, ktoré hradí zdravotná poisťovňa, ak s ňou máme zmluvu, teda tento poplatok by mohol výrazne finančne pomôcť. Zároveň, je možné vlastne ordinovať mimo ordinačných hodín?