Platná právna úprava rozlišuje určité špecifické skupiny zamestnancov, ktorým ustanovuje aj špecifické právne podmienky. V prípade, že je porušená ochrana práv a oprávnených záujmov týchto kategórií zamestnancov, tak má zamestnávateľ určité právne povinnosti, ktoré si musí splniť obligatórne. Uvedené ustanovenia sú totiž dané právnou úpravou, ktorá musí byť rešpektovaná. Pokiaľ ju zamestnávateľ nebude rešpektovať, tak nastúpi pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v danom prípade. Jej obligatórne predpoklady budú taktiež predmetom tohto článku.
Postup zamestnávateľa, keď zamestnankyne nemôžu vykonávať doterajšiu prácu
Pre komplexnú ochranu práv a oprávnených záujmov tehotných žien, žien do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacich žien nepostačuje len ustanoviť okruh zakázaných prác, ale je potrebné taktiež ustanoviť postup zamestnávateľa, pokiaľ uvedené zamestnankyne sú zdravotne nespôsobilé na doterajšiu prácu. V takomto prípade je podľa § 162 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ povinný:
-
vykonať dočasnú nápravu pracovných podmienok, inak
-
preradí takúto zamestnankyňu na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, inak
-
poskytne jej pracovné voľno s náhradou mzdy podľa právnej úpravy.
Uvedený právny postup je presne ustanovený kogentnou právnou úpravou. Práve kogentnosť právnej úpravy právnych povinností zamestnávateľa je významnou právnou zárukou ochrany práv a oprávnených záujmov týchto zamestnankýň, keďže uvedený postup musí byť zamestnávateľom bezvýhradne rešpektovaný. Taktiež umožňuje dosiahnuť stav, aby nedochádzalo k prípadom, že zamestnávateľ núti zamestnankyňu vykonávať prácu, ktorú z dôvodov tehotenstva alebo materstva spočívajúcu v zdravotných či iných dôvodoch vykonávať nemôže v konkrétnom prípade.
Dočasná úprava pracovných podmienok
V tomto prípade zamestnávateľ urobí len čiastočnú úpravu pracovných podmienok, ktoré umožnia tehotnej žene, matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene vykonávať doterajšiu závislú prácu. Napríklad môže ísť o poskytnutie ochranných pracovných pomôcok, zníženie nepriaznivých vplyvov pracovného prostredia, biologických, nepriaznivých, mechanických či iných vplyvov. Pritom Zákonník práce ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje konkrétne uvedenú dočasnú úpravu pracovných podmienok.
Podstatným atribútom pre takýto postup zamestnávateľa je aspekt dočasnosti úpravy pracovných podmienok, ktorý trvá len dovtedy, dokedy trvá zdravotná nespôsobilosť uvedených zamestnankýň na výkon doterajšej závislej práce. Preto je potrebné zo strany zamestnávateľa neustále vyhodnocovať pracovné podmienky takýchto zamestnankýň, pričom vytváranie špecifick