V poľnohospodárskom, potravinárskom a spracovateľskom priemysle je celý rad vnútorných pracovísk, kde je z technologických dôvodov nutné udržiavať nízku teplotu vzduchu. Pri dlhodobom pobyte (práci) na takýchto pracoviskách dochádza k záťaži zamestnancov chladom. K záťaži chladom dochádza aj pri dlhodobej práci na vonkajších pracoviskách v prechodnom, ale najmä v zimnom období roka. Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2].
Posudzovanie a riadenie zdravotného rizika v dôsledku záťaže chladom
Ing.
Milan
Drahoš
Ing.
Richard
Drahoš
D2R engineering, s.r.o., Poprad,
Ing.
Peter
Weiss
Chemosvit, a.s. Svit
Záťaž chladom vzniká v dôsledku energetického výdaja organizmu súvisiaceho s charakterom pracovnej činnosti zamestnancov a tepelným stavom prostredia, ktorý ovplyvňuje odvod tepla z tela do okolitého prostredia. Tepelný stav vnútorného prostredia charakterizujú priamo merateľné faktory tepelno-vlhostnej mikroklímy: teplota vzduchu (ta), relatívna vlhkosť vzduchu (rh) a rýchlosť prúdenia vzduchu (va). Tepelný stav vonkajšieho prostredia charakterizuje: korigovaná teplota vzduchu (t a,kor) stanovená z aktuálnej teploty vzduchu (ta) pri danej rýchlosti prúdenia vzduchu (va).
Pod pojmom záťaž chladom sa rozumie tepelná záťaž zamestnanca pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, kde z technologických dôvodov je operatívna teplota (to) nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty (to,prip) pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku sa vykonáva dlhodobá práca počas chladných dní s korigovanou teplotou vzduchu nižšou ako 10 stupňov C.
Uvedený tepelný stav na vnútornom a vonkajšom pracovisku pri dlhodobej práci