Ing. Richard Drahoš, PhD.

Zamestnanci pri obsluhe zariadení s generátormi vysokofrekvenčných elektromagnetických polí vo frekvenčnom pásme ISM sú v dôsledku interakcie medzi týmito poliami a ľudským organizmom vystavení tepelným účinkom týchto polí. Na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu sú v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. [1] ustanovené minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky.

Pri kontrole procesu výroby elektrickej energie alebo pri obhliadke zariadení na diaľkový prenos elektrickej energie sú zamestnanci vystavení pôsobeniu nízkofrekvenčného elektromagnetického poľa so sieťovou frekvenciou 50 Hz. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu do roku 2016 platilo nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. [1] a od roku 2016 platí nariadenie vlády SR č. 209/2016 Z. z. [2].

Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom statického elektrického poľa alebo statického magnetického poľa (elektromagnetické polia s nulovou frekvenciou) dochádza k interakcii medzi týmito poliami a ľudskými tkanivami, a k interakcii s aktívnymi zdravotníckymi pomôckami alebo pasívnymi implantátmi v tele. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou statickému magnetickému poľu sú ustanovené požiadavky v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu (ďalej len „nariadenie vlády SR“).

Pod vibráciami prenášanými na človeka sa rozumie mechanické kmitanie, natriasajúci pohyb alebo rytmické posuvy vibrujúcich sústav, ktoré sú v priamom kontakte s ľudským telom. Zdravotné účinky vibrácií prenášaných na človeka závisia od časového a frekvenčného charakteru vibrácií, od fyzikálnych, psychických a iných vlastností exponovanej osoby, od charakteru pracovnej činnosti, od trvania expozície a od spôsobu prenosu na ľudský organizmus.

Vyhláškou MZ SR č. 227/2019 Z.z. [1] sa menila a doplnila vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2]. Touto novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. sa okrem iného upravili hodnoty energetického výdaja pre triedy prác 2a a 2b a rozšíril opis príkladov pracovných činností. Ďalej sa zaviedla podmienka súvisiaca s dodržiavaním dlhodobo a krátkodobo únosného času práce zamestnávateľmi. Tieto úpravy prinášajú zmeny pri posudzovaní záťaže teplom a pri kategorizácii prác v praxi.

Zmyslom tohto článku je informovať o poslaní a význame prevádzkových poriadkov ako súčasti BOZP. Ak pri práci zamestnancov na príslušnom pracovisku existuje riziko, zamestk vyhláške č. 292/2019 Z.z., kritériá na určovanie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka stredných škôlnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok. Prevádzkový poriadok je súčasťou internej (riadenej) dokumentácie zamestnávateľa a jeho obsah súvisí s expozíciou (záťažou) zamestnancov príslušným faktorom práce a pracovného prostredia.

Osvetlenie vnútorných pracovísk (priestorov), miest zrakových úloh alebo činností sa dá zabezpečiť denným svetlom, sústavou umelého osvetlenia alebo ich kombináciou. Vývoj svetelných zdrojov LED (Light Emition Diode) prináša nové trendy v osvetľovaní vnútorných pracovísk z hľadiska zabezpečenia zrakového výkonu a zrakovej pohody, ale aj z hľadiska úspory nákladov za elektrickú energiu.

V článku je uvedený vplyv tepelného stavu vnútorného prostredia na tepelnú záťaž zamestnancov pri práci v dôsledku sálavého tepla z technologických zariadení vrátane postupu stanovenia únosnej záťaže teplom. Uvedené sú dôsledky kritérií na zaraďovanie prác do kategórií pre fyzikálny faktor - záťaž teplom po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MZ SR č. 98/2016 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

V procese výuky v školských zariadeniach (ďalej len "školy"), úlohou žiakov je sledovanie, príjem a zapamätanie si prijatých informácií, pričom prijaté informácie sú kombináciou sluchových a zrakových podnetov. Medzi hlavné zrakové úlohy v školách patrí písanie, čítanie textu v učebniciach alebo na tabuli, vnímanie vyučujúceho a prípadné sledovanie projekcie, nástenných vyobrazení a pod.

Osvetlenie vnútorných pracovísk (priestorov), miest zrakových úloh alebo činností sa dá zabezpečiť denným svetlom, sústavou umelého osvetD2R engineering, s. r. o., lenia alebo ich kombináciou. Pri návrhu umelého osvetlenia vnútorných Poprad pracovísk, miest zrakových úloh alebo činností sa vychádza z požiadaviek stanovených v norme STN EN 12464-1:2011 [1] s prihliadnutím aj na požiadavky osvetlenia pracovísk, ktoré sú stanovené vo vyhláške MZ SR č. 541/2007 Z.z. [2] v znení vyhlášky MZ SR č. 206/2011 Z.z. [3]. Uvedené vyhlášky MZ SR sú vykonávacími predpismi na plnenie povinnosti zamestnávateľov uvedených v § 36 zákona č. 355/2007 Z.z. [4]. Základné pojmy a kritériá na stanovenie požiadaviek na osvetlenie sú uvedené v norme STN EN 12665:2011 [5].

Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom elektromagnetických polí dochádza k interakcii medzi týmito poľami a ľudským telom. Dôsledkom interakcie sú priame biofyzikálne účinky na ľudské orgány. Na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu sú v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z.z. [1] ustanovené minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky. Týmto nariadením vlády sa do slovenskej legislatívy prevzala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ [2].

Medzi prevládajúce faktory práce a pracovného prostredia patria fyzikálne faktory, ktoré vznikajú priamo v mieste vykonávania niektorých pracovných činností alebo sa vyskytujú v pracovnom prostredí v dôsledku prevádzky výrobných a nevýrobných technológií alebo zariadení na bezdrôtový prenos informácií. Škodlivý (nepriaznivý) vplyv fyzikálnych faktorov na zdravie zamestnancov pri práci je najmä v dôsledku ich pôsobenia (expozícii, záťaži) spravidla za 8-hodinový pracovný čas. Požiadavky a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred vplyvmi fyzikálnych faktorov na ich zdravie sú ustanovené v nariadeniach vlády SR a vo vyhláškach MZ SR.

Elektromagnetické polia v priemysle vznikajú ako sprievodný jav Ing. Milan Drahoš, technologických procesov, ako je výroba a prenos elektrickej energie, elektrické zváranie, galvanické pokovovanie, elektrolýza alebo sú generované vysielacími zariadeniami na prenos technologických údajov a informácií. Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom elektromagnetických polí dochádza k priamym biofyzikálnym účinkom na ľudské orgány alebo k nepriamym účinkom. Nariadením vlády SR č. 209/2016 Z.z., ktoré nadobudlo platnosť 1.7.2016 [1] bola do právneho systému Slovenskej republiky prevzatá smernica EP a Rady 2013/35/EÚ zo dňa 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia).

V poľnohospodárskom, potravinárskom a spracovateľskom priemysle je celý rad vnútorných pracovísk, kde je z technologických dôvodov nutné udržiavať nízku teplotu vzduchu. Pri dlhodobom pobyte (práci) na takýchto pracoviskách dochádza k záťaži zamestnancov chladom. K záťaži chladom dochádza aj pri dlhodobej práci na vonkajších pracoviskách v prechodnom, ale najmä v zimnom období roka. Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2].

V strojárenskom, textilnom, chemickom a potravinárskom priemysle je celý rad technologických zariadení, ktoré sú zdrojmi sálavého tepla. Pri ich obsluhe resp. pri práci v ich blízkosti dochádza k tepelnej záťaži Ing. Peter Weiss, organizmu zamestnancov. Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou teplom z technologických zariadení sú ustanovené v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2].

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je dôležitým fyzikálnym faktorom pracovného prostredia, ktorý výrazne ovplyvňuje pracovné podmienky na pracoviskách. Podľa vyhlášky MZ SR č. 544/2007 Z.z. [1] sú pre jednotlivé triedy prác stanovené optimálne a prípustné mikroklimatické podmienky, charakterizované optimálnymi a prípustnými hodnotami mikroklimatických veličín. Mikroklimatické podmienky v uzavretých pracoviskách, v rozsahu optimálnych hodnôt operatívnej teploty a hodnôt doplňujúcich mikroklimatických veličín vytvárajú predpoklad pre tepelnú pohodu zamestnancov pri práci. Pri vyšších rýchlostiach prúdenia vzduchu v pracovných zónach (nad 0,25 m.s na -1) a vzniku turbulentného prúdenia spravidla dochádza k nerovnomernému ochladzovaniu najmä odkrytých častí tela, čo je zamestnancami vnímané ako obťažovanie prievanom.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je dôležitým fyzikálnym faktorom pracovného prostredia, ktorý výrazne ovplyvňuje pracovné podmienky na pracoviskách. Z toho dôvodu sú v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. ustanovené základné povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci a vo vyhláške MZ SR č. 544/2007 Z.z. sú ustanovené podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom.

Zamestnanci pri práci v prostredí s výskytom nízkofrekvenčných elektromagnetických polí sú v dôsledku interakcie medzi týmito poľami a ľudským organizmom vystavení priamym biofyzikálnym účinkom týchto polí. Požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu sú ustanovené v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. [1] (ďalej len „naradenie vlády SR“).  

Interferencia elektromagnetických polí s implantovanými zdravotníckymi pomôckami alebo zdravotníckymi pomôckami nosenými na tele zamestnancov môže byť príčinou ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia a je zaradená medzi nepriame účinky, t. j. účinky spôsobené prítomnosťou predmetov v elektromagnetickom poli.    Medzi nepriame účinky patrí aj riziko vymrštenia feromagnetických predmetov pri výskyte statických magnetických polí v mieste prác zamestnancov, iniciácia elektrovýbušných zariadení (detonátorov), požiare a explózie v dôsledku vznietenia horľavých materiálov iskrami spôsobenými indukovanými poľami, kontaktnými elektrickými prúdmi alebo výbojmi, ako aj kontaktný elektrický prúd. Priame (biofyzikálne) účinky, t. j. účinky spôsobené ľudskému organizmu jeho prítomnosťou v elektromagnetickom poli, sú uvedené v časopise [1].