Ing. Milan Drahoš

Zamestnanci pri obsluhe zariadení s generátormi vysokofrekvenčných elektromagnetických polí vo frekvenčnom pásme ISM sú v dôsledku interakcie medzi týmito poliami a ľudským organizmom vystavení tepelným účinkom týchto polí. Na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu sú v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. [1] ustanovené minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky.

Pri kontrole procesu výroby elektrickej energie alebo pri obhliadke zariadení na diaľkový prenos elektrickej energie sú zamestnanci vystavení pôsobeniu nízkofrekvenčného elektromagnetického poľa so sieťovou frekvenciou 50 Hz. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu do roku 2016 platilo nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. [1] a od roku 2016 platí nariadenie vlády SR č. 209/2016 Z. z. [2].

Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom statického elektrického poľa alebo statického magnetického poľa (elektromagnetické polia s nulovou frekvenciou) dochádza k interakcii medzi týmito poliami a ľudskými tkanivami, a k interakcii s aktívnymi zdravotníckymi pomôckami alebo pasívnymi implantátmi v tele. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou statickému magnetickému poľu sú ustanovené požiadavky v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu (ďalej len „nariadenie vlády SR“).

Prevzatím čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS [1] do zákona č. 124/2006 Z. z. [2] vznikla povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby. Jednou takouto službou v Slovenskej republike je pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“). Všetky podrobnosti týkajúce sa PZS upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. [3], t. j. PZS je v kompetencii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) ako súčasť ochrany zdravia pri práci.

Pri posudzovaní zdravotných rizík vplyvom fyzikálnych, chemických, biologických a iných faktorov v životnom prostredí a pracovnom prostredí alebo pri výkone niektorých prác, prvotným podkladom sú výsledky meraní fyzikálnych faktorov v podmienkach in situ alebo výsledky laboratórnych analýz (rozborov) odobratých vzoriek ovzdušia, vody a biologických materiálov v laboratórnych podmienkach.

Pod vibráciami prenášanými na človeka sa rozumie mechanické kmitanie, natriasajúci pohyb alebo rytmické posuvy vibrujúcich sústav, ktoré sú v priamom kontakte s ľudským telom. Zdravotné účinky vibrácií prenášaných na človeka závisia od časového a frekvenčného charakteru vibrácií, od fyzikálnych, psychických a iných vlastností exponovanej osoby, od charakteru pracovnej činnosti, od trvania expozície a od spôsobu prenosu na ľudský organizmus.

Zamestnanci, ktorí sú pri práci vystavení pôsobeniu nepriaznivých faktorov práce a/alebo pracovného prostredia, sú z hľadiska zdravotných rizík vplyvom práce zaradení do štyroch kategórií (1., 2., 3. a 4.). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie sa z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia, považujú za rizikové práce. Na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sú v právnych predpisoch ustanovené povinnosti pre zamestnávateľa a s ich plnením súvisia finančné náklady.

Vyhláškou MZ SR č. 227/2019 Z.z. [1] sa menila a doplnila vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2]. Touto novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. sa okrem iného upravili hodnoty energetického výdaja pre triedy prác 2a a 2b a rozšíril opis príkladov pracovných činností. Ďalej sa zaviedla podmienka súvisiaca s dodržiavaním dlhodobo a krátkodobo únosného času práce zamestnávateľmi. Tieto úpravy prinášajú zmeny pri posudzovaní záťaže teplom a pri kategorizácii prác v praxi.

Zmyslom tohto článku je informovať o poslaní a význame prevádzkových poriadkov ako súčasti BOZP. Ak pri práci zamestnancov na príslušnom pracovisku existuje riziko, zamestk vyhláške č. 292/2019 Z.z., kritériá na určovanie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka stredných škôlnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok. Prevádzkový poriadok je súčasťou internej (riadenej) dokumentácie zamestnávateľa a jeho obsah súvisí s expozíciou (záťažou) zamestnancov príslušným faktorom práce a pracovného prostredia.

Osvetlenie vnútorných pracovísk (priestorov), miest zrakových úloh alebo činností sa dá zabezpečiť denným svetlom, sústavou umelého osvetlenia alebo ich kombináciou. Vývoj svetelných zdrojov LED (Light Emition Diode) prináša nové trendy v osvetľovaní vnútorných pracovísk z hľadiska zabezpečenia zrakového výkonu a zrakovej pohody, ale aj z hľadiska úspory nákladov za elektrickú energiu.

V článku je uvedený vplyv tepelného stavu vnútorného prostredia na tepelnú záťaž zamestnancov pri práci v dôsledku sálavého tepla z technologických zariadení vrátane postupu stanovenia únosnej záťaže teplom. Uvedené sú dôsledky kritérií na zaraďovanie prác do kategórií pre fyzikálny faktor - záťaž teplom po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MZ SR č. 98/2016 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

V procese výuky v školských zariadeniach (ďalej len "školy"), úlohou žiakov je sledovanie, príjem a zapamätanie si prijatých informácií, pričom prijaté informácie sú kombináciou sluchových a zrakových podnetov. Medzi hlavné zrakové úlohy v školách patrí písanie, čítanie textu v učebniciach alebo na tabuli, vnímanie vyučujúceho a prípadné sledovanie projekcie, nástenných vyobrazení a pod.

Zaraďovanie pracovnej činnosti zamestnancov v súvislosti s expozíciou faktormi práce a pracovného prostredia do štyroch kategórií prác je jednou z povinností zamestnávateľov pri ochrane zdravia zamestnancov. Podrobnosti na zaraďovanie prác do kategórií pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú ustanovené v prílohe č. 1 k vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z.z. v znení vyhlášky MZ SR č. 91/2018 Z.z. [1]. V článku sú podrobnejšie rozpracované kritériá na zaraďovanie prác zamestnancov do kategórií s expozíciou fyzikálnymi faktormi práce a pracovného prostredia.

Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom statických magnetických polí a nízkofrekvenčných elektromagnetických polí dochádza k interakcii medzi týmito poľami a ľudským tkanivami. Dôsledkom tejto interakcie sú priame biofyzikálne - netepelné účinky, ako je elektrická stimulácia nervov, svalov alebo zmyslových orgánov. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou statickému magnetickému poľu a nízkofrekvenčnému elektromagnetickému poľu sú prílohe č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 209/2016 Z.z. [1] (ďalej len "nariadenie vlády") ustanovené limitné a akčné hodnoty expozície.

Bezpečnostná prestávka Ing. Milan Drahoš Je v nejakom právnom predpise uvedené (v ktorom), že zamestnanci, ktorí pracujú v riziku hluk zaradenom do 3. kategórie musia mať bezpečnostnú prestávku? Po...

Identifikovať a zabezpečiť posúdenie zdravotných rizík pre zamestnancov v dôsledku expozície fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len "faktorom práce a pracovného prostredia") sú podľa zákona [1] povinní zamestnávatelia. Pri stanovení miery povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia zamestnancov pri práci sa vychádza z princípu, že na dosiahnutie dobrej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia nestačí dodržiavať pasívnu ochranu zdravia pred škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, ale je nutné zaviesť proaktívnu prevenciu do organizácie práce a pracovných podmienok.

Osvetlenie vnútorných pracovísk (priestorov), miest zrakových úloh alebo činností sa dá zabezpečiť denným svetlom, sústavou umelého osvetD2R engineering, s. r. o., lenia alebo ich kombináciou. Pri návrhu umelého osvetlenia vnútorných Poprad pracovísk, miest zrakových úloh alebo činností sa vychádza z požiadaviek stanovených v norme STN EN 12464-1:2011 [1] s prihliadnutím aj na požiadavky osvetlenia pracovísk, ktoré sú stanovené vo vyhláške MZ SR č. 541/2007 Z.z. [2] v znení vyhlášky MZ SR č. 206/2011 Z.z. [3]. Uvedené vyhlášky MZ SR sú vykonávacími predpismi na plnenie povinnosti zamestnávateľov uvedených v § 36 zákona č. 355/2007 Z.z. [4]. Základné pojmy a kritériá na stanovenie požiadaviek na osvetlenie sú uvedené v norme STN EN 12665:2011 [5].

Hlavným cieľom kategorizácie prác podľa vyhlášky MZ SR č. 488/2007 Z.z. [1] je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na Ing. Peter Weiss, usmerňovanie zamestnávateľov, aby zlepšovali pracovné podmienky, zvyšovali starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov a zabezpečili zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce sa podľa § 124 zákona č. 311/2001 Z.z. [2] vzťahuje na pracovné činnosti zamestnancov, ktoré sú príslušným orgánom verejného zdravotníctva zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác, z dôvodu nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia, pričom sa vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pri práci alebo pobyte zamestnancov v prostredí s výskytom elektromagnetických polí dochádza k interakcii medzi týmito poľami a ľudským telom. Dôsledkom interakcie sú priame biofyzikálne účinky na ľudské orgány. Na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu sú v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z.z. [1] ustanovené minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky. Týmto nariadením vlády sa do slovenskej legislatívy prevzala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ [2].

Medzi prevládajúce faktory práce a pracovného prostredia patria fyzikálne faktory, ktoré vznikajú priamo v mieste vykonávania niektorých pracovných činností alebo sa vyskytujú v pracovnom prostredí v dôsledku prevádzky výrobných a nevýrobných technológií alebo zariadení na bezdrôtový prenos informácií. Škodlivý (nepriaznivý) vplyv fyzikálnych faktorov na zdravie zamestnancov pri práci je najmä v dôsledku ich pôsobenia (expozícii, záťaži) spravidla za 8-hodinový pracovný čas. Požiadavky a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred vplyvmi fyzikálnych faktorov na ich zdravie sú ustanovené v nariadeniach vlády SR a vo vyhláškach MZ SR.