Ing. Peter Weiss

Zamestnanci, ktorí sú pri práci vystavení pôsobeniu nepriaznivých faktorov práce a/alebo pracovného prostredia, sú z hľadiska zdravotných rizík vplyvom práce zaradení do štyroch kategórií (1., 2., 3. a 4.). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie sa z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia, považujú za rizikové práce. Na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sú v právnych predpisoch ustanovené povinnosti pre zamestnávateľa a s ich plnením súvisia finančné náklady.

Vyhláškou MZ SR č. 227/2019 Z.z. [1] sa menila a doplnila vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2]. Touto novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. sa okrem iného upravili hodnoty energetického výdaja pre triedy prác 2a a 2b a rozšíril opis príkladov pracovných činností. Ďalej sa zaviedla podmienka súvisiaca s dodržiavaním dlhodobo a krátkodobo únosného času práce zamestnávateľmi. Tieto úpravy prinášajú zmeny pri posudzovaní záťaže teplom a pri kategorizácii prác v praxi.

V článku je uvedený vplyv tepelného stavu vnútorného prostredia na tepelnú záťaž zamestnancov pri práci v dôsledku sálavého tepla z technologických zariadení vrátane postupu stanovenia únosnej záťaže teplom. Uvedené sú dôsledky kritérií na zaraďovanie prác do kategórií pre fyzikálny faktor - záťaž teplom po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MZ SR č. 98/2016 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Identifikovať a zabezpečiť posúdenie zdravotných rizík pre zamestnancov v dôsledku expozície fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len "faktorom práce a pracovného prostredia") sú podľa zákona [1] povinní zamestnávatelia. Pri stanovení miery povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia zamestnancov pri práci sa vychádza z princípu, že na dosiahnutie dobrej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia nestačí dodržiavať pasívnu ochranu zdravia pred škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, ale je nutné zaviesť proaktívnu prevenciu do organizácie práce a pracovných podmienok.

Hlavným cieľom kategorizácie prác podľa vyhlášky MZ SR č. 488/2007 Z.z. [1] je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na Ing. Peter Weiss, usmerňovanie zamestnávateľov, aby zlepšovali pracovné podmienky, zvyšovali starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov a zabezpečili zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce sa podľa § 124 zákona č. 311/2001 Z.z. [2] vzťahuje na pracovné činnosti zamestnancov, ktoré sú príslušným orgánom verejného zdravotníctva zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác, z dôvodu nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia, pričom sa vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Medzi prevládajúce faktory práce a pracovného prostredia patria fyzikálne faktory, ktoré vznikajú priamo v mieste vykonávania niektorých pracovných činností alebo sa vyskytujú v pracovnom prostredí v dôsledku prevádzky výrobných a nevýrobných technológií alebo zariadení na bezdrôtový prenos informácií. Škodlivý (nepriaznivý) vplyv fyzikálnych faktorov na zdravie zamestnancov pri práci je najmä v dôsledku ich pôsobenia (expozícii, záťaži) spravidla za 8-hodinový pracovný čas. Požiadavky a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred vplyvmi fyzikálnych faktorov na ich zdravie sú ustanovené v nariadeniach vlády SR a vo vyhláškach MZ SR.

Pri práci zamestnancov v hlučnom pracovnom prostredí, pri používaní hlučného ručného elektrického a pneumatického náradia, alebo pri obsluhe samohybných pracovných strojov, je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov povinnosťou zamestnávateľov [1]. Náhradným opatrením na zníženie možného rizika poškodenia zdravia zamestnancov vplyvom nadmerného hluku sú prostriedky na osobnú ochranu sluchu.

V poľnohospodárskom, potravinárskom a spracovateľskom priemysle je celý rad vnútorných pracovísk, kde je z technologických dôvodov nutné udržiavať nízku teplotu vzduchu. Pri dlhodobom pobyte (práci) na takýchto pracoviskách dochádza k záťaži zamestnancov chladom. K záťaži chladom dochádza aj pri dlhodobej práci na vonkajších pracoviskách v prechodnom, ale najmä v zimnom období roka. Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou chladom sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2].

V strojárenskom, textilnom, chemickom a potravinárskom priemysle je celý rad technologických zariadení, ktoré sú zdrojmi sálavého tepla. Pri ich obsluhe resp. pri práci v ich blízkosti dochádza k tepelnej záťaži Ing. Peter Weiss, organizmu zamestnancov. Povinnosti zamestnávateľov na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou teplom z technologických zariadení sú ustanovené v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] a podrobnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom sú ustanovené vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2].

Jedným z fyzikálnych faktorov pracovného prostredia sú elektrické a magnetické polia generované rôznymi priemyselnými zariadeniami a elektromagnetické polia vyžarované vysielacími zariadeniami na bezdrôtový prenos údajov a informácií. Elektromagnetické polia vznikajú aj ako sprievodný jav technologických procesov (elektrické zváranie, galvanické pokovovanie a pod.).

Posudzovanie rizík je jedným zo základných pilierov systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Vychádza z princípu, že na dosiahnutie dobrej úrovne BOZP nestačí dodržiavať bezpečnostné predpisy a pasívnu ochranu zdravia pred nepriaznivými a škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, ale je nutné zaviesť proaktívnu prevenciu do organizácie práce a pracovných podmienok.

Prevzatím smernice Rady 89/391/EHS [1] do zákona č. 124/2006 Z.z. [2] sa na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci Ing. Peter Weiss, ustanovili ochranné a preventívne služby u zamestnávateľov v členení na bezpečnostnotechnické služby a pracovné zdravotné služby. Pracovná zdravotná služba je odborná služba u zamestnávateľov, ktorá plní preventívne funkcie a zodpovedá za poradenstvo v oblasti zabezpečenia zdravých a bezpečných pracovných podmienok, ktoré budú umožňovať optimálne telesné a mentálne zdravie vo vzťahu k práci, ako aj poradenstvo pri prispôsobovaní práce možnostiam zamestnancov z hľadiska ich telesného a mentálneho zdravia.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je dôležitým fyzikálnym faktorom pracovného prostredia, ktorý výrazne ovplyvňuje pracovné podmienky na pracoviskách. Podľa vyhlášky MZ SR č. 544/2007 Z.z. [1] sú pre jednotlivé triedy prác stanovené optimálne a prípustné mikroklimatické podmienky, charakterizované optimálnymi a prípustnými hodnotami mikroklimatických veličín. Mikroklimatické podmienky v uzavretých pracoviskách, v rozsahu optimálnych hodnôt operatívnej teploty a hodnôt doplňujúcich mikroklimatických veličín vytvárajú predpoklad pre tepelnú pohodu zamestnancov pri práci. Pri vyšších rýchlostiach prúdenia vzduchu v pracovných zónach (nad 0,25 m.s na -1) a vzniku turbulentného prúdenia spravidla dochádza k nerovnomernému ochladzovaniu najmä odkrytých častí tela, čo je zamestnancami vnímané ako obťažovanie prievanom.

Znižovanie hluku vo vonkajšom a vnútornom prostredí a to najmä na pracovisku patrí vo svete, najmä v štátoch s vysokou životnou a pracovnou úrovňou, k dôležitým úlohám spoločnosti. Každý piaty pracovník v Európe musí minimálne počas polovice svojho pracovného dňa zvyšovať hlas, aby ho bolo počuť a 7% pracovníkov má problémy so sluchom súvisiace s prácou. Svetová zdravotnícka organizácia uznala v tejto súvislosti stratu sluchu spôsobenú hlukom ako najrozšírenejšiu chorobu z povolania, ktorá so sebou prináša nezvratné následky.