Vyhláškou MZ SR č. 227/2019 Z.z. [1] sa menila a doplnila vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. [2]. Touto novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. sa okrem iného upravili hodnoty energetického výdaja pre triedy prác 2a a 2b a rozšíril opis príkladov pracovných činností. Ďalej sa zaviedla podmienka súvisiaca s dodržiavaním dlhodobo a krátkodobo únosného času práce zamestnávateľmi. Tieto úpravy prinášajú zmeny pri posudzovaní záťaže teplom a pri kategorizácii prác v praxi.
Otázniky pri posudzovaní záťaže teplom v praxi
Ing.
Milan
Drahoš
D2R engineering, s.r.o., Poprad
Ing.
Richard
Drahoš
PhD.,
D2R engineering, s.r.o., Poprad
Ing.
Peter
Weiss
Chemosvit a.s., Svit
Úvod
Na ochranu zdravia zamestnancov pri práci pred záťažou teplom sú v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. [3] ustanovené povinnosti zamestnávateľov, ktoré majú vylúčiť alebo znížiť nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (ďalej len „faktory mikroklímy“) na vnútorných pracoviskách z dôvodu tepelnej záťaže z technológie (zdrojov sálavého tepla), ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu prekračuje 30 stupňov C.
Podrobnosti o fyziologickej reakcii ľudského organizmu na teplé prostredie a o procese posudzovania tepelnej záťaže zamestnancov pri práci vrátane postupov pri kategorizácii prác pre faktor – záťaž teplom sú uvedené v jednom z predchádzajúcich čísiel časopisu Bezpečnosť práce v praxi. [4].
Cieľom tohto príspevku je poukázať na dôsledky úprav a doplnení vo vyhláške MZ SR č. 99/2016 Z.z. účinných od 1. augusta 2019 (ďalej len „vyhláška“), ktoré súvisia so zaradením pracovných činností zamestnancov do tried prác, a najmä s podmienkou na dodržiavanie dlhodobo únosného času práce (tsh) a krátkodobo únosného času práce (tmax), až pri pravidelnom prekračovaní maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty (to,max,p) viac ako 50% dní v roku. Tieto úpravy majú vplyv aj na kategorizáciu prác zamestnancov pre faktor – záťaž teplom.
Záťaž teplom pri práci na vnútornom pracovisku
Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, ak na vnúto