Prevzatím čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS [1] do zákona č. 124/2006 Z. z. [2] vznikla povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby. Jednou takouto službou v Slovenskej republike je pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“). Všetky podrobnosti týkajúce sa PZS upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. [3], t. j. PZS je v kompetencii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) ako súčasť ochrany zdravia pri práci.
Novelou zákona č. 355/2007 Z.z. (zákonom č. 289/2017 Z.z.) sa v Tretej hlave - Ochrana zdravia pri práci, § 30 Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci, upravilo znenie ods. 1 až ods. 9. Súbor povinnosti zamestnávateľa v oblasti podpory a ochrany zdravia pri práci je ustanovený v § 30 ods. 1 písm. a) až o) tohto zákona.
PZS u zamestnávateľa vykonáva
zdravotný dohľad
pre zamestnancov a poskytuje
odborné a poradenské činnosti
(služby) zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), l) až n).Zdravotný dohľad pozostáva z
dohľadu nad pracovným podmienkami
(posudzovania faktorov práce a pracovného prostredia a pracovných podmienok), ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov a z
dohľadu nad zdravím zamestnancov
, ktorý zahŕňa výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Odborné a poradenské činnosti
z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci sú zamerané: na znižovanie expozície zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, zlepšovanie stavu pracovného prostredia, vzdelávanie zamestnávateľov a zamestnancov o ochrane a podpore zdravia pri práci, vzdelávanie v oblasti prvej pomoci a na súčinnosť pri príprave programov na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.Zamestnávateľ podľa § 30 ods. 1 písm. b) je povinný zabezpečiť
posúdenie zdravotného rizika z expozície príslušným faktorom práce a pracovného prostredia
a na základe tohto posúdenia zabezpečiť
vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác
z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s PZS, a to aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika.Zaradenie prác zamestnancov (podľa profesie) vykonávaných na pracoviskách zamestnávateľa podľa druhu faktora práce a pracovného prostredia a miery zdravotného rizika je do štyroch kategórií. Práce, zaradené do 3. alebo 4. kategórie sa považujú za
rizikové práce
z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia. Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík sú uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z.z. [4] a náležitosti návrhu na zaradenie prác za