Ochrana súkromia

Právo zamestnávateľa na informácie o zamestnancovi verzus právo zamestnanca na ochranu súkromia. Ide o večnú dilemu o tom, kde začína právo jedného a končí právo toho druhého. Príspevok objasní, ako je to pri tzv. background check-u a čo uvedený pojem predstavuje v medziach pracovnoprávnych vzťahov.

S monitorovaním zamestnancov na pracovisku sa v praxi stretávame stále častejšie. Istú zásluhu na tom má skutočnosť, že v súčasnej dobe charakteristickej rýchlym technologickým rozvojom už úplne neplatí pravidlo, že pracovný čas využívame výhradne na prácu. Nepochybne žiaden zamestnávateľ nestojí o to, aby jeho zamestnanci namiesto výkonu práce lustrovali sociálne siete, venovali sa online nakupovaniu, prípadne používali pracovný mail či auto na súkromné účely. S cieľom uistiť sa, či sa zamestnanci  počas pracovnej doby skutočne venujú práci, zavádzajú mnohí zamestnávatelia rôzne kontrolné mechanizmy, ako napríklad lokalizáciu polohy zamestnanca pomocou GPS počas služobnej cesty, kamerový systém na pracovisku, sledovanie webstránok prezeraných zamestnancami a podobne. Je však zamestnávateľ oprávnený takýmto spôsobom zasahovať do súkromia zamestnanca? Sú takéto zásahy v súlade s právnymi predpismi?