Úprava pracovného času

"Flexibilita však neznamená, že zamestnanci pracujú menej. Znamená to, že pracujú inak." Mnohé európske krajiny v posledných rokoch zaznamenávajú výrazné zmeny v oblasti tzv. štandardných foriem zamestnania, pre ktoré je typický osemhodinový pracovný deň alebo práca päť dní v týždni. Tieto štandardné formy sú čoraz častejšie nahrádzané netradičnými spôsobmi práce, resp. flexibilnými formami zamestnania a organizácie pracovnej doby. Po ich výraznejšom využívaní často volajú samotní zamestnanci, ktorých k tomu môžu viesť osobné dôvody, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť, štúdium či iné aktivity, ktoré im znemožňujú vykonávať štandardnú prácu na plný úväzok. Využívaním niektorej z pružných foriem zamestnania tak zamestnanci majú možnosť efektívnejšie si zorganizovať pracovný život a lepšie ho zosúladiť s osobným životom. Predkladané príspevky sa budú venovať problematike flexibility práce a jej vplyvov na pracovné podmienky a BOZP.

Zamestnanec má právo na úpravu pracovného času na základe § 90 ods. 11 Zákonníka práce.

Pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien musí zamestnávateľ prihliadať aj na potreby zamestnancov. Zákonník práce definuje zamestnancov, ktorí môžu požiadať o úpravu pracovného času.