Žaloba

Lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predstavuje jeden z najzásadnejších limitov pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Hoci pracovné právo tradične vychádza z potreby ochrany slabšej strany, v tomto konkrétnom prípade zákonodarca vedome uprednostnil princíp právnej istoty a stability právnych vzťahov. Z praktického hľadiska ide o situáciu, keď aj zjavne nezákonné skončenie pracovného pomeru môže byť „legalizované“ len preto, že zamestnanec nevyužil zákonom ustanovený časový rámec na uplatnenie svojich práv. Lehota tak neplní len funkciu procesného obmedzenia, ale má zásadný hmotnoprávny dopad na existenciu samotného nároku.

V prípade, o ktorom nakoniec rozhodol Veľký senát NS SR (1VCdo/2/2019), sa riešila otázka uplynutia lehoty na podanie žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 77 ZP), ak ide o zamestnanca, ktorý je v ochrannej dobe (§ 64 ZP), a teda pracovný pomer sa skončí uplynutím ochrannej doby.