Mgr. Ida Budayová Kuklišová

Mgr. Ida Budayová Kuklišová Príspevok sa zaoberal rôznymi prístupmi určenia priemerného a predpokladaného priemerného zárobku zamestnanca, pričom akcentoval predovšetkým rôzny prístup súdov pri určovaní tohto pracovnoprávneho nároku zamestnancov. Prezentácia sa sústredila predovšetkým na špecifikáciu jednotlivých mzdových zložiek a ďalších peňažných plnení zamestnávateľa poskytovaných zamestnancovi v kontexte ich zohľadnenia pri výpočte priemerného alebo predpokladaného priemerného zárobku zamestnanca, a to najmä: s dôrazom na rozlíšenie dvoch rôznych situácií spojených s predpokladom výpočtu zárobku, ktorý by zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, ak by bol praxoval, so zohľadnením rôznych zložiek mzdy zamestnanca odhliadnuc od základnej zložky mzdy napr. v podobe rôznych bonusov, odmien, provízii a pod, s možnosťou zohľadnenia aj tzv. náhrad mzdy vo výpočte priemerného zárobku napr. v podobe náhrady mzdy za stravné, cestovných náhrad a pod. resp. s ohľadom na dohodnutie príslušných finančných kompenzácii za výkon funkcie v obchodnej spoločnosti.

Mgr. Ida Budayová Kuklišová Príspevok sa zaoberal právnymi možnosťami súdneho prieskumu faktických úkonov predovšetkým zo strany zamestnávateľa vzhľadom na absenciu relevantnej pracovnoprávnej úpravy, pričom reflektovaná bola predovšetkým otázka analógie k súdnemu prieskumu právnych úkonov. Prezentácia sa sústredila na posúdenie náležitostí právnych a faktických úkonov s cieľom nájsť požadovaný právny základ pre možnosť súdneho prieskumu faktických úkonov, pričom v rámci svojich záverov diferencovala aj podľa jednotlivých druhov faktických úkonov, a to najmä: s dôrazom na odlíšenie jednotlivých faktických úkonov pri absencii ich legálnej definície, vymedzenie okruhov faktických úkonov, a to aj s možnou participáciou zástupcov zamestnancov pri ich realizácii vzhľadom na možnú väzbu k ich platnosti či neplatnosti, rozlíšenie možnosti posúdenia faktického úkonu ako neplatného, resp. posúdenia absencie splnenia hmotnoprávnej podmienky pre jeho právne relevantnú realizáciu, zdôraznenie súdnych záverov pri posudzovaní jednotlivých faktických úkonov predovšetkým v oblasti porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom alebo splnenia informačných povinností, identifikáciu vhodného obsahu žaloby v prípade snahy o preskúmanie obsahu faktického úkonu, predovšetkým vo vzťahu k uplatneniu § 3 Civilného sporového poriadku.

Mgr. Ida Budayová Kuklišová Príspevok je zameraný na prípustnosť šírky dohodnutia miesta výkonu práce v pracovnej zmluve, a to predovšetkým s ohľadom na súdne závery dotýkajúce sa prípadného uplatnenia iných pracovnoprávnych inštitútov. Hlavná prezentácia sa zaoberá praktickým rozmerom variability konaní zamestnávateľov pri voľbe dohodnutia miesta výkonu práce so zamestnancami v pracovnej zmluve, pričom akcentované sú najmä: vzájomné súvislosti medzi dohodnutím miesta výkonu práce, rozsahom dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, vznikom nároku zamestnanca na poskytnutie cestovných náhrad a prípadná zmena rozhodného práva pre pracovnú zmluvu vzhľadom na užšiu väzbu k miestu výkonu práce,   identifikácia rozdielu medzi miestom výkonu práce, pracoviskom, pravidelným pracoviskom, hlavným miestom výkonu práce a obvyklým miestom výkonu práce, výhodami a nevýhodami voľby užšieho alebo širšieho vymedzenia miesta výkonu práce, prípadne dohodnutie viacerých miest výkonu práce, právne možnosti zamestnávateľa požadovať výkon práce z dohodnutého miesta výkonu práce zamestnancom a nie z jeho domácnosti (návratová politika).

Prezentácia sa zaoberá možnosťou využitia právnych inštitútov z oblasti občianskeho alebo obchodného práva vo vzťahu konania za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Hlavná prezentácia je venovaná právnemu výkladu konania za zamestnávateľa a konania v excese za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch a možnosti posilnenia právnej istoty formou využitia splnomocnenia podľa Občianskeho zákonníka alebo prokúry podľa Obchodného zákonníka, a to najmä pri: prijímaní rozhodnutí v rámci obchodného vedenia spoločnosti, realizácii faktických úkonov na účely vybraných pracovnoprávnych inštitútov, vymedzení rozsahu oprávnenia konania za zamestnávateľa pri prijímaní vnútropodnikových predpisov zamestnávateľa, doručovaní a preberaní písomností zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch a podobne.   Prezentujúci: Mgr. Ida Budayová Kuklišová Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prienikom obchodného práva do pracovného práva. Hlavná prezentácia je zameraná na: Obchodnoprávne prieniky do vnútropodnikových pracovnoprávnych procesov Konanie v mene zamestnávateľa navonok - právne úkony. Vybrané koncernové aspekty v pracovnoprávnych vzťahoch. Konanie zamestnávateľa. Poverenie vs splnomocnenie. Organizačné predpisy a faktické úkony. Diskusia k otázkam: Je mozne podpisat "hromadne" dodatky k pracovnej zmluve, podpisovane hromadne stovkami zamestnancov zo strany zamestnavatela "mechanickymi prostriedkami"? Resp. vlozi sa scan a tak sa dodatok pracovnej zmluvy vytlaci. Ak zamestnanca nepoverime, ale splnomocnime, zodpoveda za konanie na jeho zaklade len do vysky podla pracovneho prava? Je mozne podpisat dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktora musi byt v pisomnej forme, aj elektronickymi prostriedkami podla § 40 ods. 4 Obcianskeho zakonnika, t.j. "Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila ? Odvolavam sa na § 1 ods. 4 Zakonnika prace: "Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka." Ako je to s poverením pre viac osôb na to isté konanie z pohľadu GDPR, keďže na poverení sú uvedené identifikačné údaje všetkých poverených osôb? Môžu ich poverené osoby navzájom vidieť? Mozu konatelia udelit plnu moc jednemu z nich v poziícii generálneho riaditeľa, t.j. zamestnancovi? Konatel vykonava aj funkciu generalneho riaditela a je teda zamestnancom spolocnosti, ktory bude mat plnu moc alebo poverenie od spolocnosti. Prezentujúci: Mgr. Ida Budayová Kuklišová Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.