Sviatky
Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.
Pomerne častým aplikačným problémom, ktorý je spojený s odmeňovaním zamestnancov, je zohľadnenie sviatku v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý má byť zamestnancovi poskytnutá mzda.
Pracovná pohotovosť je čas určený zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom dohodnutý, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce + ide o obdobie (dobu/čas) mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 90 ZP) a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (§ 85 ods. 8 ZP). Otázku pracovnej pohotovosti primárne upravujú § 96 a § 96a ZP.
Základnú právnu úpravu pružného pracovného času upravujú § 88 a § 89 ZP. Niektoré osobitné aspekty upravujú aj ustanovenie § 97 ods. 3 (práca nadčas pri pružnom pracovnom čase), § 104a ZP (dovolenka pri pružnom pracovnom čase), § 143 ZP (prekážky v práci a pružný pracovný čas).
Pružnosť v pracovnom čase znamená skutočnosť, že zamestnanec si môže voliť určité prvky organizácie pracovného času ako začiatok alebo koniec, resp. začiatok a koniec pracovného času (v rámcoch určených zamestnávateľom).