Výpovedný dôvod

Jedným z dôvodov skončenia pracovného pomeru výpoveďou je aj nadbytočnosť zamestnanca. Zamestnávateľ by mal mať možnosť, ak nie je potrebné, aby došlo až k jeho zrušeniu či premiestneniu, organizovať svoju činnosť, prevádzku v súlade so svojimi plánmi a svoje aktivity prispôsobovať aktuálnemu stavu na trhu, čo často spôsobuje potrebu regulovať počet zamestnancov. Dôsledkom tak býva nadbytočnosť zamestnanca (zamestnancov) a uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti zamestnanca.

Správne určenie výpovednej doby zamestnancovi v prípade uplatnenia výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce predstavuje v aplikačnej praxi pre mnohých personalistov i právnikov výzvu. Pravidelne totiž prichádza k zamieňaniu výpovedných dôvodov spôsobom, keď sa na účely skončenia pracovného pomeru použije jeden výpovedný dôvod a na určenie výpovednej doby druhý dôvod, pretože sa zamestnávateľ domnieva, že dlhodobá zdravotná nespôsobilosť zamestnanca a nemožnosť výkonu práce zo strany zamestnanca z dôvodu choroby z povolania je rovnaká situácia. Primárne si dovoľujeme poukázať na povinnosť zamestnávateľa podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, spočívajúcu v skutkovom vymedzení dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a  prípadné uloženie sankcie v prípade nedodržania tejto právnej premisy v podobe neplatnosti skončenia tohto pracovného pomeru. Takto vymedzený dôvod rovnako nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.

Ak zamestnanec dostane od zamestnávateľa upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, môže proti nemu podať námietky alebo sa proti nemu odvolať?

Aktuálna novela Zákonníka práce, prijatá ako zákon č. 76/2021 Z. z., priniesla zásadné zmeny, pričom viacero z nich je účinných už od 1. marca 2021. Jednou z najkontroverznejších zmien je doplnenie nového výpovedného dôvodu pre zamestnávateľa, ktorý sa priamo vzťahuje na dosiahnutie určitého veku zamestnanca.