Náhrada mzdy

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Zamestnancovi podľa Zákonníka práce patrí za vykonanú prácu mzda. Tá je splatná pozadu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve. Prípadne v kolektívnej zmluve. Ak to nie je dohodnuté, tak je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Niekedy sa ale stane, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vo výplatnom termíne nevyplatí. Zákonník práce a dokonca aj Trestný zákon dáva zamestnancovi nástroje, ktoré môže efektívne využiť.

Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.

V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. novo-nastolený trend v rozhodovaní súdov bude vyžadovať nový prístup súdov pri rozhodovaní o tejto právnej otázke.

V praxi bola položená otázka týkajúca sa náhrady mzdy pri poskytnutí pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. nad rámec zákonného rozsahu podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, prípadne iné pracovné voľno mimo dôvodov, ktoré upravuje Zákonník práce. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce ide o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Otázka sa týkala situácie, keď zamestnávateľ chce zamestnancovi priznať náhradu mzdy, ale len ako určité percento z priemerného zárobku zamestnanca (napr. 20 %, 30 %) a legality takéhoto postupu.

Pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho určeného („bežného“) pracovného času. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas.

Odborný zamestnanec školy – sociálny pedagóg bol požiadaný neziskovou organizáciou na výpomoc pri krízovej intervencii utečencom z Ukrajiny vo veľkokapacitnom centre Michalovce. Sociálny pedagóg školený VUDPaP vycestoval 19.3. (sobota) do 22.3.2022 do Michaloviec. Cestovné hradí nezisková organizácia. Ako má postupovať zamestnávateľ pri uvoľnení zamestnanca za účelom humanitárnej pomoci. Prináležia zamestnancovi diéty za celý pobyt alebo len na 2 pracovné dni? Má nárok na náhradu mzdy?

Môže starosta preplatiť dovolenku zamestnanca z roku 2018 v rozsahu 16 dní, ktorú si nemohol vyčerpať pre zastupovanie a množstvo vlastnej práce?

Slovenská republika reaguje na globálne rozšírenie pandemického ochorenia COVID-19 na jej území vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Negatívnymi dopadmi tejto mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu sú priamo ovplyvnení zamestnanci, zamestnávatelia, ako aj zamestnávatelia a osoby, ktoré stratili zamestnanie a nemôžu si vzhľadom na špecifickú situáciu na trhu práce nájsť prácu.    Zložitú situáciu treba riešiť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s aktuálnou pandémiou ochorenia COVID-19. Zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisova ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 4. apríla 2020 (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.) novelizuje ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a predpokladá prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti ZP počas obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového, prípadne výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Novela ZP upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnanca pri práci.