Neplatnosť právneho úkonu

Skončenie pracovného pomeru je komplexný proces upravený zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce″). Vzhľadom na jeho pomerne prísnu a komplikovanú právnu úpravu však v praxi často dochádza k situáciám, kedy zamestnanec namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Môže sa zamestnanec úspešne dovolávať neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje postup, ktorý je potrebné dodržať, aby bolo skončenie pracovného pomeru platné. Rozlišuje medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Treťou alternatívou je skončenie pracovného pomeru po vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa.

V prípade, o ktorom nakoniec rozhodol Veľký senát NS SR (1VCdo/2/2019), sa riešila otázka uplynutia lehoty na podanie žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 77 ZP), ak ide o zamestnanca, ktorý je v ochrannej dobe (§ 64 ZP), a teda pracovný pomer sa skončí uplynutím ochrannej doby.

Označenie rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17CoPr/2/2015 zo dňa 3. februára 2015 (potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene, 17Cpr/4/2014-57 zo dňa 11. novembra 2014)