Živnosť

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

V podmienkach Slovenskej republiky sa aj v dnešnej dobe stretávame s výkonom závislej práce pomocou zakázaného zastreného systému výkonu práce na živnosť. Tieto dva základné systémy majú svoje vlastné špecifiká, pričom najmä voči sebe stoja zvýhodnené daňovo-odvodové zaťaženie v režime živností a ochrana, ktorú zamestnancovi poskytuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Fyzická osoba účtovala v sústave podvojného účtovníctva. Zmluvou o predaji podniku predala celý podnik právnickej osobe. Dátum účinnosti zmluvy je dátumom predaja podniku, bol to dátum 01. 11. 2023. Fyzická osoba k tomuto dátumu ukončila živnosť (odchod do dôchodku). Má nárok na daňové a účtovné odpisy z majetku, keď ku dňu ukončenia živnosti, ktorý bol zároveň posledným dňom jej účtovného obdobia, mala majetok vo svojom účtovníctve alebo nemá nárok na daňové a účtovné odpisy z majetku, keď k 31. 12. 2023 nemala majetok vo svojom účtovníctve?

Lodný kapitán s preukazom odbornej spôsobilosti (B- Lodný kapitán I. triedy) si chce založiť s.r.o. a potreboval by túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR. Táto činnosť patrí medzi slobodné povolania, takže takáto živnosť vlastne ak dobre vieme neexistuje. Je možné túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR? Ak áno akým spôsobom?

Dobrý deň, FO (živnostník) platca DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu ... a za správcu bol vymenovaný JUDr. ... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Otázka: Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky - odpise pohľadávky povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platca DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH) ? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok ?

FO si otvorila živnosť koncom novembra 2023. Okrem živnosti má trvalý pracovný pomer, uplatňuje si aj daň. bonus na dieťa. Zo živnosti nemá žiadne príjmy ani výdaje. Daňové priznanie bude podávať elektronicky. Môže podať DP typ "A", alebo musí podať DP typ "B" a nulové výkazy o príjmoch a výdavkoch a o majetku a záväzkoch, alebo môže zaškrtnúť v DP B, že vedie daň. evidenciu aj keď nemá žiaden doklad?

Živnostník musí podať dodatočné daňové priznanie za rok 2020. V riadnom daňovom priznaní 2020 uplatňoval jednoduché účtovníctvo. V dodatočnom daňovom priznaní môžeme uplatniť daňovú evidenciu? (Proste označiť v priznaní, že sme uplatnili daňovú evidenciu - § 6 ods. 11, t. j. nie jednoduché účtovníctvo).

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z MV a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?

Vysielanie zamestnancov do zahraničia je stále aktuálna téma. Slovenské spoločnosti sa uchádzajú o zákazky v zahraničí a následne ich aj uskutočňujú. Pri poskytovaní služieb v zahraničí je potrebné v prvom kroku rozlíšiť,  či pôjde o vysielanie alebo dočasné pridelenie. Ide o dva odlišné inštitúty a na základe identifikovania jedného z nich je potom potrebné urobiť následné kroky. Napr. v Rakúsku je potrebné urobiť iné ohlásenie a vyplniť iné formuláre. V praxi veľakrát spoločnosti zistia, že nemajú na uskutočnenie zákazky dostatočný počet svojich zamestnancov alebo je z nejakého dôvodu pre ne nevýhodné využiť na uskutočnenie zákazky svojich zamestnancov. Dochádza teda k uzatvoreniu zmluvy o dielo alebo zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou a živnostníkom (SZČO).

5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o.) nasledujúce činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia (vlastní) má v majetku budovu, ktorej jednotlivé časti chce dať do prenájmu. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám... Prípad 1., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze veľkú prednášaciu miestnosť v rámci podujatia, ktoré zorganizuje. Takže túto činnosť nevykonáva sústavne na dosiahnutie príjmov, ale sústredí sa na činnosť, za účelom ktorého vznikla (vzdelávanie) a prostredníctvom neho napĺňa svoj cieľ. Prípad 2., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze kancelárske miestnosti firmám (napr. účtovná kancelária, vzdelávacia agentúra, realitná kancelária). Otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 ide o zdaniteľné alebo oslobodené príjmy? Druhou otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 je potrebné na dosahovanie uvedených príjmov požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia?

Fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku (rezident Slovenska) je spoločníkom/konateľom spoločnosti so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Táto spoločnosť vypláca rezidentovi Slovenska odmenu za výkon funkcie spoločníka/konateľa. Musí fyzická osoba zdaniť tento príjem na Slovensku, ak tento príjem je oslobodený od dane v SAE, alebo je zdanený určitou sadzbou dane a o tejto skutočnosti má k dispozícii potvrdenie; aká metóda zápočtu sa uplatňuje v tomto prípade? Táto fyzická osoba prevádzkuje okrem toho aj živnosť na Slovensku. Ovplyvňuje príjem dosiahnutý z SAE výšku mesačných zdravotných a sociálnych odvodov?

V PÚ evidujeme pohľadávku splatnú v r. 2012. V rokoch 2013, 2014 a 2015 sme k nej vytvorili daň. OP do výšky 100 %. Ak by sme upustili od jej vymáhania, sme povinný to oznámiť druhej strane. V našom účtovníctve by sme to zaúčtovali iba zápisom 391/311 bez vplyvu na základ dane. A čo druhá strana? Je to pohľadávku voči združeniu, ktoré sa zrušilo ale obidvaja živnostníci naďalej podnikajú. Ako by sa to odrazilo v ich JÚ a aký by to malo vplyv na ich základ dane.

Chcela by som sa spýtať, ako sa postaviť k osobe, ktorá má: - fotovoltaickú elektráreň ako fyzická osoba (získala na ňu aj dotáciu v minulosti) - má rozhodnutie od úradu pre reguláciu sieťových odvetví o stanovení ceny pre regulovaný subjekt. Regulovaný subjekt (spomínaná fyzická osoba) fakturuje na SSE vyrobenú elektrinu. Doteraz prebiehala fakturácia ročne, teraz bude prebiehať fakturácia mesačne. Moja otázka znie, či takáto osoba na túto činnosť nepotrebuje IČO, resp. je to podnikanie, je potrebná živnosť alebo iné oprávnenie? Fyzická osoba má len DIČ, ktoré získala pôvodne z titulu prenájmu, ale používa ho aj na faktúrach voči SSE. Zároveň by som chcela posúdiť o aký príjem ide v zmysle zákona o dani z príjmov (ktorý paragraf sa sťahuje na túto činnosť).

Daňovník FO mal v majetku firmy DHIM. V roku 2016 na odpisovanie zostal ročný odpis. Uvedený daňovník v roku 2016 ukončil svoju živnosť k 30. 6. 2016. Potom bol zamestnanec. Pri podaní DP 2016 za FO môže odpísať za 6 mesiacov alikvotnú časť ročného odpisu?

Fyzická osoba je zamestnaná na riadnu pracovnú zmluvu (na minimálnu mzdu). Popri tom si založil živnosť na administratívne služby. Preddavky na ZP začiatkom neplatí, lebo ich platí zamestnávateľ. Následne podá daňové priznanie za rok 2015. Na riadku 43 daňového priznania má uvedenú sumu 0 (takže jeho čiastkový základ dane zo živnosti je nula.) Na základe uvedeného zas nebude platiť preddavky na ZP (zo živnosti). V roku 2015 mal zdaniteľné príjmy zo živnosti 1 000 € a k tomu výdavky 1 100 € (preto má čiastkový základ dane zo živnosti 0.) Chcem sa spýtať, či v ročnom zúčtovaní ZP za rok 2015 (v roku 2016) bude musieť zaplatiť zdravotné poistenie z toho 1 000 € príjmu? Čiže, bude mať nedoplatok zo živnosti? Alebo v ročnom zúčtovaní (zo živnosti) tiež sa vychádza z čiastkového základu dane (t. j., nie z príjmu) a nebude mať nedoplatok?

Chcela by som sa spýtať, aké sú možnosti pri prevode majetku zo živnosti na s.r.o. (živnostník si založil s.r.o. kde chce previesť majetok). Tak aby to bolo v poriadku z pohľadu DPH a dane z príjmov. Samozrejme, aby to bolo výhodné aj pre podnikateľa.

Fyzická osoba zo živnostenským oprávnením vydaným v ČR sa registrovala na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Na Slovensku bude poskytovať služby – renovácie dverí. Materiál je obstarávaný na Českú živnosť, nejakú časť materiálu bude kupovať aj na Slovensku a na Slovensku má dojednané aj subdodávky – práce. Má nárok na odpočet z plnení prijatých na Slovensku? Či už materiál alebo subdodávky? Ako sa má spoločnosť správať pri použití materiálu obstaraného na české IČ DPH? Musí viesť riadne účtovníctvo na Slovensku a podávať daňové priznanie k dani z príjmov?