Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Súdny prieskum protokolov Inšpekcie práce Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

Dátum: Rubrika: ZO SÚDNEJ PRAXE

Inšpekciu práce možno z hľadiska správneho práva procesného charakterizovať ako právom regulovaný administratívny postup, ktorého podstatou je pozorovanie určitej činnosti alebo určitého stavu kontrolovaného subjektu, na ktoré nadväzuje hodnotenie tejto činnosti alebo stavu. [1] Ak je v procese hodnotenia činnosti alebo stavu kontrolovaného subjektu zistený nesúlad s právom, súčasťou inšpekcie práce je aj aplikácia nápravných prostriedkov, ktoré smerujú na zabezpečenie účelu sledovaného touto činnosťou alebo stavom kontrolovaného subjektu. Výsledkom opísaného administratívneho postupu je potom protokol inšpekcie práce, v ktorom sú obsiahnuté aj uložené nápravné opatrenia pre kontrolovaný subjekt. Ak sa pri inšpekcii práce naopak nezistí porušenie povinností zo strany kontrolovaného subjektu, vypracuje sa záznam o výsledku inšpekcie práce. [2] Predmetom nášho ďalšieho záujmu bude len protokol inšpekcie práce.
Rozhodovacia činnosť senátov Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri súdnom prieskume protokolov inšpekcie práce je už podrobne spracovaná. [3] Za všetky rozhodnutia možno na tomto mieste spomenúť úplne prvé rozhodnutie, ktorým senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pripustil správny súdny prieskum protokolu inšpekcie práce, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že protokol je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností nariadil kontrolovanému subjektu v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.") odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne, a teda predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry kontrolovanej osoby tým, že jej uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. [4] Od roku 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dve desiatky rozhodní, v ktorých rozvinul svoje úvahy vo vzťahu k súdnemu prieskumu protokolov inšpekcie práce vo vzťahu ku konkrétnym prípadom z praxe.
Dňa 1. júla 2021 vznikol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako vrcholný súdny orgán správneho súdnictva v Slovenskej republike a od 1. augusta 2021 začal vykonávať svoju činnosť. [5] Keďže väčšina sudcov tohto súdneho orgánu v minulosti nepôsobila v Správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bude ďalej predmetom nášho záujmu to, ako sa jednotlivé senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postavili k správnemu súdnemu prieskumu protokolov inšpekcie práce. Predmetom nášho skúmania je sedem súdnych rozhodnutí, ktoré boli vydané Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky od jeho vzniku do súčasnosti [6] vo vzťahu k súdnemu prieskumu protokolov inšpekcie práce. Dve rozhodnutia vylúčime hneď v úvode, keď­že sa dotýkajú len riešenia rôznych procesných otázok v súvislosti s aplikáciou zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Správny súdny poriadok"). [7]
K určitosti uložených opatrení v protokole
Ako sme už uviedli, v protokole inšpekcie práce sú spravidla obsiahnuté aj uložené nápravné opatrenia pre kontrolovaný subjekt. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozsudku z 9. februára 2022 [8] zaoberal otázkou určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti uložených opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov u kontrolovaného subjektu. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pritom vychádzal pri svojom rozhodnutí zo záverov skorších rozhodnutí senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že ak inšpektor práce v protokole uložil kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci inšpektor práce neurčil konkrétny spôsob, akým ma´ kontrolovaný subjekt nápravu vykonať, stanovil cielˇ, ktorý ma´ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za postačujúce. Zároveň dodal, že zákon č. 125/2006 Z.z. neukladá inšpektorovi práce povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. Nikde v zákone sa neuvádza, že inšpektor práce ma´ vyriešiť za kontrolovaný subjekt spôsob, ako odstrániť zistene´ nedostatky, teda aké ma´ na tento účel prijať opatrenia. Určením konkrétneho opatrenia by inšpektor práce zasahoval do autonómnej vôle kontrolovaného subjektu pri výbere konkrétneho opatrenia. Rovnaké závery v minulosti vyslovil aj senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. [9]
Vo svojom neskoršom rozhodnutí sa iný senát Najvyššieho správneho súd Slovenskej republiky zaoberal otázkou, či možno podrobiť správnemu súdnemu prieskumu protokol inšpekcie práce, ak neobsahuje uložené opatrenie vo forme konkrétnej povinnosti. [10] Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku z 9. júna 2022 [11] uviedol, že súdny prieskum protokolu inšpekcie práce je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému subjektu uložené konkrétne povinnosti (nielen abstraktne´ s odkazom na zistene´ nedostatky), pričom rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti uložených konkrétn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.