Otázka požitia alkoholu na pracovisku je často diskutovanou témou. V tejto časti príspevku sa budeme venovať detailom a súdnej praxi v súvislosti so zisťovaním prítomnosti alkoholu u zamestnanca.
Poznámka redakcie: článok je pokračovaním z predchádzajúceho čísla časosisu.
Zisťovanie prítomnosti alkoholu u zamestnancov
V súlade s ustálenou judikatúrou [1] výkon práce (prípadne dostavenie sa do práce) pod vplyvom alkoholických nápojov spravidla treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom.
V praxi sú ako spôsoby objektívneho zistenia požitia alkoholu zamestnancom súdmi akceptované najmä dychová skúška na požitie alkoholu (certifikovaný alkoholový tester) a krvná skúška na alkohol v zdravotníckom zariadení.
Situácia sa však komplikuje v prípade, ak sa zamestnanec odmietne podrobiť skúške na alkohol, prípadne aj krvnému testu, a pritom javí známky požitia alkoholu. V praxi môžu nastať rôzne situácie, ktorých spojovacím prvkom je odmietnutie skúšky na alkohol u zamestnanca, napríklad:
-
zamestnanec bez odôvodnenia odmietne dychovú skúšku,
-
zamestnanec odmieta vykonanie skúšky na alkohol zo zdravotných dôvodov (napr. dychová slabosť, panický strach z ihiel a pod.),
-
zamestnanec nesúhlasí s dychovou skúškou z hygienických dôvodov (nevymenený náustok na dychovom alkoholovom testeri),
-
zamestnanec predstiera vykonávanie dychovej skúšky a túto zámerne vykonáva tak, aby výsledok nebol platný (slabo fúka do alkoholového testera alebo ťahá vzduch do seba namiesto toho, aby fúkal),
-
a mnohé iné.
Bezdôvodné odmietnutie dychovej skúšky n