Náhrada škody

Obec si podala žiadosť o náhradu škody za oprávnený výdavok pri použití automatického externého defibrilátora. Z Ministerstva vnútra SR nám bola zaslaná náhrada. Ako ju správne zaúčtovať? Akú rozpočtovú položku použiť?

Obchodná spoločnosť (platiteľ DPH) prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. V prenájme má celý objekt – nehnuteľný majetok (budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu – pozemok, ). Tento nehnuteľný majetok, ktorý má v nájme, si uvedená firma poistila. V lete došlo k poveternostnej udalosti (veternej smšti), kde uvedený majetok bol značne poškodený. Poškodená bola strecha a fasáda budovy, strecha skladu, vyvrátené oplotenie pozemku. Po obhliadke škody poisťovňou, udelila súhlas na opravu uvedeného nehnuteľného majetku. Opravu vykonáva objednanými firmami a sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave škody sa majú doklady doložiť poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti. Z poistnej udalosti si firma uplatní poistné plnenie, ktoré je príjmom ovplyvňujúci základ dane. Otázka: Má táto firma z preukázateľne nakúpených tovarov a služieb na opravu poistnej udalosti nárok na uplatnenie daňových výdavkov a zároveň právo na odpočet DPH?

Pri určovaní rozsahu náhrady škody, ktorá má byť uhradená zamestnávateľovi zamestnancom, je potrebné rešpektovať aj jej hranice dané kogentnou právnou úpravou. Podstatné pre rozsah náhrady škody je aj to, či bola zamestnancom spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.   

Proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa sa viaže na riadne preukázanie jednotlivých obligatórnych predpokladov pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré sú dané platnou právnou úpravou. Pritom rozsah a spôsob náhrady škody ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pričom je rozlišujúcim faktorom pri zamestnancovi aj to, či bola závislá práca vykonávaná na základe dohody alebo v pracovnom pomere. V Zákonníku práce sa rozlišujú aj jednotlivé špecifické druhy pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré sa odlišujú aj v spôsobe protiprávneho konania, a tiež v rozsahu náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Pokiaľ došlo ku vzniku škody u zamestnávateľa, tak musí dôjsť nevyhnutne k jej riadnemu prešetreniu. Preto rozsah, spôsob a proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa budú predmetom tohto článku.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu na odložených veciach. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Ustanovenie § 223 ods. 2 ZP priamo neodkazuje na ustanovenia o zodpovednosti za škodu ani neupravuje zodpovednosť za škodu či už zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu, alebo jeho zamestnávateľa. Regulácia je sčasti obsiahnutá v § 225 ZP a niektoré veci vyplývajú aj z prvej časti Zákonníka práce – § 20 ZP zabezpečenie práv a povinností (zrážky zo mzdy), ako aj zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. premlčacia doby pri zodpovednosti za škodu).

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia, ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena majetku)?

Konateľ spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.