Prešetrenie vzniknutej škody u zamestnávateľa - proces

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek PhD.

Vydáno: 14. 05. 2022 18 minút čítania

Proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa sa viaže na riadne preukázanie jednotlivých obligatórnych predpokladov pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré sú dané platnou právnou úpravou. Pritom rozsah a spôsob náhrady škody ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pričom je rozlišujúcim faktorom pri zamestnancovi aj to, či bola závislá práca vykonávaná na základe dohody alebo v pracovnom pomere. V Zákonníku práce sa rozlišujú aj jednotlivé špecifické druhy pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré sa odlišujú aj v spôsobe protiprávneho konania, a tiež v rozsahu náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Pokiaľ došlo ku vzniku škody u zamestnávateľa, tak musí dôjsť nevyhnutne k jej riadnemu prešetreniu. Preto rozsah, spôsob a proces prešetrenia vzniknutej škody u zamestnávateľa budú predmetom tohto článku.

Rozsah náhrady škody a jej prešetrenie

Príklad č. 1

Pri výkone závislej práce spôsobil zamestnanec zamestnávateľovi škodu v danom prípade. Pri prešetrovaní vzniknutej škody organizovanom zamestnávateľom vyšlo najavo z jednotlivých dôkazov, predovšetkým z výpovedí zamestnancov, ktorí boli prítomní pri konaní zamestnanca, ktorým spôsobil škodu, že zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti, teda nekonal úmyselne. Ale zamestnávateľ aj napriek záverom z uvedeného prešetrovania škody požadoval náhradu skutočnej škody, ktorá bola šesťnásobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu v danom prípade. S týmto náhľadom zamestnávateľa však zamestnanec nesúhlasil a požadoval, aby došlo k zníženej náhrade škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla. Je uvedený názor zamestnanca správny?

V prípade, že škodu spôsobí zamestnanec z

nedbanlivosti

, tak podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zodpovedá za vzniknutú škodu najviac do výšky rovnajúcej sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ide pritom o kogentnú právnu úpravu, a preto sa pri procese prešetrovania vzniknutej škody u zamestnávateľa nemožno od uvedeného ustanovenia odchýliť a ustanovený maximálny rozsah náhrady škody musí byť rešpektovaný.

UPOZORNENIE:

Protiprávne konanie zamestnanca môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, ktoré je však potrebné rozlišovať, pretože sa odlišujú vo vlastnej skutkovej podstate a majú význam aj z hľadiska právnej závažnosti protiprávneho konania a jeho protiprávneho následku. Skutkové podstaty úmyslu a nedbanlivosti Zákonník práce špecificky pre pracovnoprávnu oblasť neustanovuje, a preto je potrebné použiť právne normy trestného práva, konkrétne § 15 zákona č. 300/2005 Z.z.Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len "

Trestný zákon") pre úmysel a § 16 Trestného zákona pre nedbanlivostnú formu.

Preto platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil úmyselne, ak:

chcel svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chr

Máte predplatné? Prihláste sa