Pandémia

Príspevok sa zaoberá podmienkami rekondičných pobytov podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“), pričom porovnáva tiež inštitúty rekondičného pobytu a rekreačného poukazu.

Pojem flexibilita je v posledných rokoch v pracovnom práve diskutovaný pojem. V pracovnom práve sa flexibilita prejavuje v tzv. flexibilných formách zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. Medzi flexibilné formy zamestnávania patrí aj domácka práca a tele­práca. Takéto formy organizácie práce a pracovného času majú za cieľ prispieť k zosúladeniu pracovného času a rodinného života zamestnancov.

Zamestnávatelia mali donedávna oklieštené možnosti vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, o jeho prekonaní alebo o výsledkoch testovania.  Dňa 12. 11. 2021 NR SR prijala zákon č. 412/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (ďalej len „zákon č. 412/2021 Z. z.“), ktorý výslovne upravuje možnosť zamestnávateľa kontrolovať tieto informácie, dokonca možnosť podmieňovať vstup na pracovisko predložením týchto dokladov. Prostredníctvom tohto zákona bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Nárok na pandemické nemocenské mal do 30. 11. 2021 poistenec, ktorý bol počas krízovej situácie uznaný dočasne práceneschopným z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie. Od 1. 12. 2021 sa však inštitút pandemickej dočasnej pracovnej neschopnosti zrušil a pandemická dočasná pracovná neschopnosť (ďalej len „DPN“) sa postavila na úroveň štandardnej DPN.

Pracovný pomer na určitú dobu predstavuje pre zamestnávateľov možnosť pružnejšej reakcie na ich aktuálne potreby, napríklad pri dočasnom náraste zákaziek, riešení projektov alebo pri potrebe pokrytia sezónnych prác, aj keď aplikačná prax ukazuje, že je využívaný bežne na zmluvné pokrytie akýchkoľvek prác pre jeho bezproblémové skončenie uplynutím doby. To sa prejavilo aj v súčasnej situácii, kedy skončenie pracovných pomerov uplynutím doby spôsobuje starosti s vysokým nárastom nezamestnanosti. Za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 sa vyhovelo podnetom zamestnávateľov a prijali sa osobitné pravidlá pre predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovných pomerov na určitú dobu. Od 17. júna 2020 do platnosti a účinnosti vstúpilo ustanovenie § 252o zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZP“), ktoré umožňuje predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu aj nad rámec „bežného“ trvania podľa § 48 ZP. Ako sa ukazuje, podmienky na predĺženie pracovného pomeru podľa § 252o Zákonníka práce nie sú vykladané odbornou verejnosťou jednotne a je potrebné im venovať bližšiu pozornosť.

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj legislatívnymi zmenami v reakcii na pandémiu vznikajú v praxi mnohé otázky týkajúce sa najmä pracovnoprávnych predpisov, ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, resp. ochrany osobných údajov, ako aj konkrétneho postupu zamestnávateľov.

Pracovný pomer na určitú dobu upravený v § 48 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) je jednou z možností, ktoré Zákonník práce ponúka na flexibilnú reguláciu počtu a zloženia zamestnancov. Pracovný pomer na dobu určitú je potrebné dohodnúť písomne a určiť dobu jeho trvania. Nespornou výhodou pracovného pomeru na dobu určitú pre zamestnávateľa je jeho automatické skončenie uplynutím dohodnutej doby. Zároveň je však chránený aj zamestnanec, nakoľko pracovný pomer na dobu určitú nie je možné uzatvárať opakovane bez obmedzenia.

Rovnako ako predchádzajúce pandémie a ďalšie významné svetové udalosti, ako napríklad veľká hospodárska kríza a druhá svetová vojna, pandémia koronavírusu zásadne zmení pracoviská a charakter samotnej práce. Kolektív vedcov vo svojom výskume identifikoval niekoľko potenciál­nych účinkov práce na diaľku, napríklad zníženie fyzických podnetov, ktoré postupne môžu viesť k zásadným zmenám pracovných vzťahov.