Miesto výkonu práce

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Zvyčajne je to zamestnávateľ, kto určuje, kde bude zamestnanec prácu vykonávať. Je však možné, aby si miesto výkonu práce určil zamestnanec sám? Áno je, umožňuje to § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

V poslednom období sa čoraz viac spomína a uplatňuje v podnikoch a organizáciách hybridná práca. Niektorí možno ani netušia, čo presne znamená, pritom je to veľmi jednoduché. Ide o kombináciu práce v kancelárii, resp. na pracovisku a mimo pracoviska, napríklad z domu alebo z akejkoľvek inej destinácie. Kým zamestnanci sa z takéhoto modelu tešia, mnohí zamestnávatelia sú voči hybridnej práci skeptickí. Viete, aké výhody a nevýhody so sebou prináša?

Pri výkone domáckej práce ide o výkon takej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná aj na pracovisku zamestnávateľa, ale je vykonávaná na inom mieste dohodnutom so zamestnancom. Pretože ide o výkon práce najčastejšie z domácnosti zamestnanca, v porovnaní so zamestnancom pracujúcim na pracovisku má špecifický pracovný režim. Takýto zamestnanec však musí ostať v kontakte s ostatnými zamestnancami. S rozvojom informačných technológií dochádza aj k nárastu práce vykonávanej prostredníctvom technológií diaľkového prenosu dát, kde má význam telepráca. Výkon telepráce má taktiež určité odchýlky od práce na pracovisku zamestnávateľa, principiálne však ide o závislú prácu.

V minulosti sa už k otázke posúdenia času cestovania na miesto výkonu práce, ktoré je iné ako obvyklé miesto vykonávania práce, vyjadroval už súd EZVO (EFTA court), t. j. súd pre štáty, ktoré nie sú členom EÚ, ale sú členom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), a teda dodržujú aj smernice EÚ. Jednou z nich bola aj smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Išlo o vec E-11/20. Rozhodnutia tohto súdu nie sú záväzné pre členské štáty EÚ, ale môžu indikovať do budúcna, že podobný spor bude rozhodovať Súdny dvor EÚ a indikovať aj jeho prípadné závery.

V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby. V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR realizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR....