Pracovná cesta

Môže sa považovať za doklad o zaplatení havarijného poistenia u auta, ktoré sa použije pri "cesťáku" aj napríklad zmluva o uzatvorení HP? Pýtam sa preto, lebo spomínané auto je na leasing a HP je rozdelené na splátky spolu s vozidlom. Doklad ako sme zvyknutí, keď niekto platí ročne poistku, nie je možné v takomto prípade predložiť. Alebo by postačil výpis z účtu o uskutočnenej platbe napríklad v predchádzajúcom mesiaci a to by preukazovalo, že sa stále platí?

Môže byť doklad za ubytovanie v cudzom jazyku v súvislosti s tuzemskou pracovnou cestou zamestnanca na území SR? Zamestnanci z pracovnej cesty v Bratislave predložia doklad za ubytovanie v cudzom jazyku.

Smernica o poskytovaní cestovných náhrad Obec - starosta: - strosta obce používa na pracovné cesty súkromné motorové vozidlo. Náhrada pre starostu obce za používanie súkromného motorového vozidla je určená paušálne. Koľko eur si môže účtovať na cestovnom účte?

Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2025 (novela zákonom č. 297/2024 Z.z.) pravidlá pre používanie elektrovozidiel (t.j. vozidiel poháňaných len elektrickou energiou) a...

Spoločnosť kúpila byt a používa ho na ubytovanie zamestnancov pri pracovných cestách (východ - západ SK). K bytu sú mesačné platby, kde je rozpísané správa, fond prevádzky, údržby a opráv, požiarna ochrana, el. energia, poistenie technický pracovník, revízie, upratovanie, správa areálu - SBS, správa areálu - opravy a údržby, strážna služba, teplo na ÚK, teplo na prípravu TÚK, studená voda, odvoz a likvidácia odpadu, chladenie, umývanie fasády domu, paušálny servis výťahov a ost. Ako to správne zaúčtovať? Ako je to z daňového hľadiska DPH a DzP?

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému? V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Hlavní majstri majú v náplni práce návštevu pracovísk mimo školy, kde žiaci vykonávajú odbornú prax. Majú vytvorený týždenný plán návštev a kontrol, keďže ide o viacero firiem. Niekedy sa stane, že denne navštívia aj dve-tri firmy. Na túto činnosť využívajú služobný automobil. Musia každý deň vypisovať cestovné príkazy na cestu na pracoviská? Finančná kontrola vytkla, že cestovné príkazy nemajú a musia si ich denne vypisovať. Podobný prípad je aj kolega, ktorý je nepedagogický zamestnanec a denne vozí obedy na druhú prevádzku, pričom využíva služobné vozidlo. Tak isto má v náplni práce nakupovanie spotrebného tovaru. Pri finančnej kontrole bolo nariadené že musí vypisovať cestovné príkazy aj na tieto činnosti, ak opustí pracovisko.  Vychovávatelia majú v náplni práce aj kultúrne a športové aktivity so žiakmi školského internátu. Ak opustia areál školy, musia si tiež vypisovať cestovné príkazy, napríklad aj v prípade, ak idú na outdoorové ihrisko.Ako vysvetliť finančnej kontrole, že je to podľa nás neúnosné vypisovať množstvo cestovných príkazov na činnosti, ktoré majú v náplni práce.Je to vôbec správny postup?

Naša materská spoločnosť v Číne vyšle svojich zamestnancov na rozbehnutie výroby na Slovensku. Môžeme si uznať daňové výdavky na ich ubytovanie, stravovanie a dopravu? Je potrebné mať zmluvu na tieto výdavky medzi nami ako spoločnosť s. r. o. so sídlom na Slovensku a materskou spoločnosťou ?

Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).

Je možné preplatiť zamestnancovi stravné za zahraničnú pracovnú cestu, ak bol vyzdvihnúť kolegov z letiska? Považuje sa toto za pracovnú cestu?

Starostka obce sa zúčastnila pracovnej cesty v trvaní nad 12 hodín spolu s poslancom OZ. Starostke obce bol poskytnutý finančný príspevok na stravovanie vo výške 4,80 €. Po skončení pracovnej cesty doniesla pokladničný blok z reštaurácie, kde platila kartou obce vo výške 33,60 za oboch/ starostka + poslanec OZ. Ako sa má správne postupovať pri vyúčtovaní pracovnej cesty? Je správne, že použila kartu obce? Podľa môjho názoru je potrebné urobiť vyúčtovanie pracovnej cesty za oboch zúčastnených a takýmto spôsobom doplatiť starostke rozdiel a poslancovi vyplatiť čiastku podľa zákona o cestovných náhradách.

Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001  Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce môže byť určené konkrétnou adresou, mestom, resp. obcou alebo aj regiónom prípadne územím Slovenskej Republiky a dokonca aj územím viacerých štátov. Pri dohodnutí miesta výkonu práce je potrebné prihliadať na dohodnutý druh práce – nie je v súlade s právnymi predpismi pre zamestnancov v administratíve alebo v maloobchode dohodnúť ako miesto výkonu práce napr. Trnavský kraj. Naopak pre obchodného zástupcu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý vedie viacero prevádzok je v poriadku široké dohodnutie miesta výkonu práce. 

Naši zamestnanci sú vysielaní na pracovné cesty do Česka, zväčša sú to jednodňové cesty, pri ktorých sa im neposkytuje záloha. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty sme sa dohodli, že náhrady im budú preplatené v mene EUR. Zároveň máme v smernici dohodnuté, že deň uskutočnenia účtovného prípadu, je deň predloženia vyúčtovania pracovnej cesty. Zaujíma ma, aký kurz sa má použiť: A) ak sa zamestnancovi neposkytne preddavok na pracovnú cestu: - stravné - 600 CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada parkovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada cestovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? B) zamestnancovi sa poskytne preddavok na pracovnú cestu v mene EUR - stravné - 600 CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada parkovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada cestovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu?

Pružný pracovný čas predstavuje buď rovnomerné, alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, závisí to od konkrétneho prípadu. Pružný pracovný čas však umožňuje skombinovať pracovné povinnosti zamestnanca s jeho osobnými záujmami, čo je pre neho výhodné. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorí u neho pôsobia. Počas základného pracovného času však zamestnanec musí byť prítomný na pracovisku. Pokiaľ je zamestnanec zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu, počas jej trvania sa mení aj pružný pracovný čas na fixný, a preto zamestnávateľ musí oznámiť dĺžku pracovného času, ktorá bude u zamestnanca počas pracovnej cesty platiť.

Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Smernica č. 8/202x – Pracovné cesty a cestovné náhrady   ABC, s. r. o. Poprad Vypracoval: Ing. Pavol Tmavý – vedúci odboru organizácie a riadenia (autor a správca predpisu) v spolupráci s odbornými...

Zamestnanec, ktorý vycestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Švajčiarska, platil počas zahraničnej pracovnej cesty taxík v Švajčiarsku vlastnou platobnou kartou a keďže má bankový účet vedený v mene EUR, zvolil platbu v EUR. Na potvrdení o úhrade taxíka má uvedenú čiastku v obidvoch menách, a teda v CHF aj v EUR. Keďže mu z jeho osobného bankového účtu bola stiahnutá hodnota v EUR, naša otázka je, či môže tento výdavok na zahraničnú pracovnú cestu vyúčtovať v EUR, aby nebol posunom kurzu CHF v strate? Je možné, aby do vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty mimo EÚ použil dve meny? Napríklad stravné a vreckové si nárokuje v CHF a výdavok na taxi v EUR? Je to podľa legislatívy v poriadku, alebo tomu niečo bráni?

Chcela by som sa opýtať, či je potrebné podávať formulár PD A1 za zamestnaca aj pri jednodňových zahraničných pracovných cestách, napr. pri účasti na odbornom seminári, konferencii, rokovaní v zahraničí? 

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. januára 2023 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. V článku vás oboznámime, aký to prináša vplyv nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.