Pružný pracovný čas

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Pružný pracovný čas predstavuje jednu z možností zabezpečenia organizácie práce. Taktiež ide o možnú harmonizáciu pracovných úloh a osobného života zamestnanca, podľa jeho úvahy. Významným je pritom voliteľný pracovný čas, ktorý je obligatórnou súčasťou pružného pracovného času podľa právnej úpravy. Pružný pracovný čas pritom môže mať podobu buď rovnomerného, alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, závisí to od jeho organizácie. Taktiež si jednotliví zamestnávatelia môžu ustanoviť podrobnosti týkajúce sa pružného pracovného času aj vo svojom vnútornom normatívnom predpise.  

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno ("náhradné voľno"?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 hod. do 13.00 hod.)?

Pružný pracovný čas predstavuje buď rovnomerné, alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, závisí to od konkrétneho prípadu. Pružný pracovný čas však umožňuje skombinovať pracovné povinnosti zamestnanca s jeho osobnými záujmami, čo je pre neho výhodné. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorí u neho pôsobia. Počas základného pracovného času však zamestnanec musí byť prítomný na pracovisku. Pokiaľ je zamestnanec zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu, počas jej trvania sa mení aj pružný pracovný čas na fixný, a preto zamestnávateľ musí oznámiť dĺžku pracovného času, ktorá bude u zamestnanca počas pracovnej cesty platiť.

Zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rôzne výhody, benefity. Medzi najčastejšie patrí napr. prispievanie na stravovanie vo väčšej miere než upravuje legislatíva, prispievanie na kultúru, či zavedenie pružného pracovného času.

Základnú právnu úpravu pružného pracovného času upravujú § 88 a § 89 ZP. Niektoré osobitné aspekty upravujú aj ustanovenie § 97 ods. 3 (práca nadčas pri pružnom pracovnom čase), § 104a ZP (dovolenka pri pružnom pracovnom čase), § 143 ZP (prekážky v práci a pružný pracovný čas). Pružnosť v pracovnom čase znamená skutočnosť, že zamestnanec si môže voliť určité prvky organizácie pracovného času ako začiatok alebo koniec, resp. začiatok a koniec pracovného času (v rámcoch určených zamestná­vateľom).