Tehotná zamestnankyňa
Úprava pracovného času zamestnanca je podstatná v prípade zabezpečenia bezpečnosti práce pre určité kategórie zamestnancov. Špecifická úprava pracovného času prichádza do úvahy napríklad v prípade tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode,, ako aj v prípade dojčiacich žien v súlade s právnou úpravou. Špecifická úprava pracovného času môže byť potrebná aj v prípade osamelého rodiča, pokiaľ sa stará o dieťa, ktoré potrebuje starostlivosť. Taktiež mladiství zamestnanci majú špecifickú úpravu pracovného času v porovnaní s dospelými zamestnancami, ktorí pracujú v pracovnom pomere. V prípade tehotnej zamestnankyne je potrebné zohľadňovať aj jej individuálny zdravotný stav a spôsobilosť vykonávať doterajšiu závislú prácu.
Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky. Špecifikum v ich prípade spočíva v tom, že osobitná právna úprava ustanovuje práce, ktoré tieto zamestnankyne nemôžu vykonávať. Pritom uvedené práce sú ustanovené kogentnou právnou úpravou. Platná právna úprava taktiež ustanovuje, akým spôsobom upraviť pracovný čas, aby sa týmto zamestnancom vyhovelo. Tieto predpoklady budú taktiež predmetom tohto článku.
Príspevok sa venuje téme skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou, ako aj právam a povinnostiam zamestnávateľa vo vzťahu k takejto zamestnankyni, a to najmä vzhľadom na zvýšenú ochranu, ktorú jej poskytuje platná legislatíva.
V praxi sa veľmi často objavuje otázka, či môže zamestnávateľ preverovať u uchádzačiek o zamestnanie, či sú tehotné. Buď priamo otázkou na tehotenstvo uchádzačky, alebo nariadením, aby sa podrobili gynekologickej prehliadke.
Postup je zdôvodnený tým, že zamestnávateľ nesmie tehotné ženy zamestnávať prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Aj napriek jasnému zákazu uvedenému v § 41 ods. 6 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve...) sú postupy v praxi sporné.
Jedným zo znakov právneho poriadku moderného demokratického štátu je, že poskytuje zvláštnu ochranu slabším subjektom. Táto skutočnosť je viditeľná najmä v pracovnom práve, v rámci ktorého sa zvýhodnené postavenie garantuje napríklad mladistvým zamestnancom, zamestnancom na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo zamestnancom s dočasnou pracovnou neschopnosťou. Do tejto skupiny zraniteľnejších a slabších zamestnancov patrí aj tehotná zamestnankyňa
Pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien musí zamestnávateľ prihliadať aj na potreby zamestnancov. Zákonník práce definuje zamestnancov, ktorí môžu požiadať o úpravu pracovného času.