Tehotná zamestnankyňa

Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky. Špecifikum v ich prípade spočíva v tom, že osobitná právna úprava ustanovuje práce, ktoré tieto zamestnankyne nemôžu vykonávať. Pritom uvedené práce sú ustanovené kogentnou právnou úpravou. Platná právna úprava taktiež ustanovuje, akým spôsobom upraviť pracovný čas, aby sa týmto zamestnancom vyhovelo. Tieto predpoklady budú taktiež predmetom tohto článku.

Príspevok sa venuje téme skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou, ako aj právam a povinnostiam zamestnávateľa vo vzťahu k takejto zamestnankyni, a to najmä vzhľadom na zvýšenú ochranu, ktorú jej poskytuje platná legislatíva.

V praxi sa veľmi často objavuje otázka, či môže zamestnávateľ preverovať u uchádzačiek o zamestnanie, či sú tehotné. Buď priamo otázkou na tehotenstvo uchádzačky, alebo nariadením, aby sa podrobili gynekologickej prehliadke. Postup je zdôvodnený tým, že zamestnávateľ nesmie tehotné ženy zamestnávať prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Aj napriek jasnému zákazu uvedenému v § 41 ods. 6 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve...) sú postupy v praxi sporné.

Jedným zo znakov právneho poriadku moderného demokratického štátu je, že poskytuje zvláštnu ochranu slabším subjektom. Táto skutočnosť je viditeľná najmä v pracovnom práve, v rámci ktorého sa zvýhodnené postavenie garantuje napríklad mladistvým zamestnancom, zamestnancom na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo zamestnancom s dočasnou pracovnou neschopnosťou. Do tejto skupiny zraniteľnejších a slabších zamestnancov patrí aj tehotná zamestnankyňa

Pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien musí zamestnávateľ prihliadať aj na potreby zamestnancov. Zákonník práce definuje zamestnancov, ktorí môžu požiadať o úpravu pracovného času.